Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Reality u nás dosiahli dlhoročné maximum
2. 11. 2016
Ceny bytov a obytných domov na Slovensku v treťom tohtoročnom štvrťroku dosiahli šesťročné maximum. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska (NBS). Podľa analytikov NBS je krajina ale vzdialená od realitnej cenovej bubliny.
Meter štvorcový v bytoch a domoch na Slovensku stál v sledovanom období v priemere 1295 eur. V medziročnom porovnaní reality zdraželi ôsmy štvrťrok v rade. V samotnom treťom tohtoročnom štvrťroku sa ceny zvýšili o 5,4 percenta, čo bol najsilnejší rast od roku 2008. Analytici NBS uviedli, že rast ekonomiky a snaha obyvateľov využiť priaznivé úverové podmienky v čase nízkych úrokových sadzieb vytvárajú predpoklady pre ďalší rast cien nehnuteľností v krajine. Byty a domy na Slovensku rastú rýchlejšie ako priemerná mzda. To znamená, že dostupnosť bývania sa znižuje.
zdroj: hnonline.sk
Lacné úvery z nášho trhu tak skoro nezmiznú
25. 10. 2016
Na úverovom trhu strašia banky záporné úroky na vkladoch a scvrkávajúce sa marže, bežní klienti sa však zatiaľ negatívnych úrokov báť nemusia. Hoci v Nemecku už niektoré regionálne banky zaviedli záporné úroky na vklady, vzájomná konkurencia slovenským finančným domom nedovolí posunúť úroky do mínusu. Musia si však zvyknúť na to, že na vkladoch veľa nezarobia.
Na druhej strane sa Slováci môžu tešiť na lacné pôžičky ešte dlhší čas. Tvrdia to analytici a naznačuje to aj opatrnosť Európskej centrálnej banky.
Jej šéf Mario Draghi minulý týždeň opäť ostal tajnostkársky a neprezradil, či v marci skončí s politikou nalievania lacných peňazí do ekonomiky, známou ako kvantitatívne uvoľňovanie. Naznačil, že o tom, ako bude upravovať nástroje na podporu ekonomiky, banka rozhodne až na decembrovom zasadaní. Politika lacných peňazí môže pokračovať aj po marci 2017, teda dátume, ktorý platí v súčasnosti. Analytici odhadujú, že centrálna banka predĺži svoj program kvantitatívneho uvoľňovania o pol roka a tiež, že sa potrubie s lacnými peniazmi nezavrie zrazu v marci, ale bude postupne priškrcovaná bankármi vo Frankfurte.
hnonline.sk
Nezamestnanosť klesla na dlhodobé minimum
21. 10. 2016
Miera nezamestnanosti na Slovensku v septembri mierne klesla na 9,42 percenta z 9,43 percenta v auguste. Dostala sa tak na nové minimum od začiatku roka 2009.
Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí mohli hneď nastúpiť do práce, sa v septembri na Slovensku nepatrne znížil na 255 919 z viac ako 256-tisíc nezamestnaných v auguste. V medziročnom porovnaní ubudlo približne 51 100 nezamestnaných. Situácia na slovenskom trhu práce sa v posledných troch rokoch zlepšuje. Napriek tomu nezamestnanosť v krajine je dlhodobo vyššia ako priemer v celej EÚ, kde miera nezamestnanosti ešte v auguste predstavovala 8,6 percenta. Podniky na Slovensku sa už dlhšiu dobu sťažujú na nedostatok vhodných pracovníkov. Nových pracovníkov firmy hľadajú aj v zahraničí a zamestnávajú najviac cudzincov od vypuknutia globálnej ekonomickej krízy.
zdroj: hnonline.sk
Spotrebiteľské úvery a pôžičky
19. 10. 2016
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čo spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, bola schválená so zámerom vypracovať minimálny okruh regulatórnych požiadaviek za účelom obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi a zohľadniť vzniknuté nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2017.
Spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci ekonomiky Slovenskej republiky. V oblasti spotrebiteľských úverov je aktuálne zaznamenaný ich vysoký nárast. Objem spotrebiteľských úverov poskytnutých veriteľmi za obdobie posledného roka dosiahol medziročný rast 12 % až 15 %. Z pohľadu stability slovenského finančného sektora bolo preto nevyhnutné, aby bol tento rast postavený na zdravých a udržateľných základoch a nebol len dôsledkom neobozretného uvoľňovania (zmierňovania) podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi, ktoré bolo v mnohých prípadoch identifikované ako negatívny dopad na spotrebiteľa.
Vyššie uvedené sa týka napríklad refinancovania spotrebiteľských úverov. Veritelia mnohokrát v praxi nevyužívali pokles úrokových sadzieb na zníženie splátky úveru, ale spolu s predĺžením splatnosti spotrebiteľského úveru ho využili na navýšenie objemu dlhu (pri rovnakej výške splátky spotrebiteľského úveru). Uvedené refinancovanie spotrebiteľského úveru sa v mnohých prípadoch realizovalo bez dodatočného overenia schopnosti spotrebiteľa splácať tento refinancovaný úver, čo malo vo viacerých prípadoch nepriaznivý dopad na užívateľa úveru, ktorým je spotrebiteľ.
Novelou zákona sa dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov.
Novela zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, overovania príjmov spotrebiteľa, obozretného stanovenia, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.