Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nový spôsob elektronickej komunikácie podnikateľov
21. 11. 2017
Povinnosť doručovať podania elektronicky sa po novom rozširuje pre fyzické osoby aj pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri, t.j. osoby, ktoré majú právnu subjektivitu.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony platného od 1. 1. 2018 sa zavádza pre podnikateľov povinnosť elektronického doručovania.
Organizačná zložka zahraničnej osoby zapísaná v obchodnom registri takúto právnu subjektivitu v SR nemá. Podľa súčasnej právnej úpravy takáto organizačná zložka zahraničnej osoby nemá povinnosť doručovať podania elektronicky a nebude mať ani po 1. 1. 2018 po účinnosti novely daňového poriadku.
Napr. pre občianske združenia a neziskové organizácie bude aj po termíne 1. 1. 2018 elektronická komunikácia dobrovoľná, nakoľko nie sú zapísané v obchodnom registri. Rovnako ani pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou nebudú povinné po 1. 1. 2018 komunikovať s FS elektronicky, nakoľko nie sú zapísané v obchodnom registri.
V prípade, že napr. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podá po 1. 1. 2018 daňové priznanie z dani motorových vozidiel (štruktúrované tlačivo) v papierovej forme správca dane na takéto podanie nebude prihliadať a uloží daňovému subjektu pokutu za nepodanie daňového priznania v lehote podľa § 155 daňového poriadku.
Máme najmenšiu nezamestnanosť od vzniku Slovenska
20. 11. 2017
Slovensko má najnižšiu nezamestnanosť od vzniku krajiny v roku 1993. Vyhlásil to dnes premiér Robert Fico. Ako informoval, miera evidovanej nezamestnanosti klesla za október na 6,14 percenta a celková miera nezamestnanosti je 7,35 percenta.
"Zdá sa, že prekročíme hranicu, ktorá je absolútne magická, teda 6 percent," povedal premiér Fico. Dodal, že dnes už na Slovensku nie je okres, kde by bola nezamestnanosť nad 20 percent. Premiér sa vyjadril aj opatreniam zo sociálneho balíčka, ktoré predstavil v piatok. Ide o príplatky za prácu cez víkend, sviatky a v noci. "Ja chápem, že keď človek podá prst, tak mu zväčša odtrhnú celú ruku," povedal premiér na kritiku zvyšovania príplatkov za prácu v noci.
Slovenská ekonomika mierne pribrzdila
15. 11. 2017
Spomedzi krajín V4 rástlo Slovensko v treťom kvartáli najpomalšie. Podľa Štatistického úradu sa rast oproti druhému štvrťroku spomalil z 3,7 na stále solídnych 3,3 percenta. Rovnaké číslo nám na koniec roka odhaduje vo svojej jesennej prognóze aj Európska komisia.
Analytici odhadujú, že motorom rastu je domáci dopyt, najmä spotreba domácností. „Pomáha tomu priaznivý vývoj na trhu práce, teda pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a reálnych miezd, ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností,“ vysvetlila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako dodala, veľmi dobre sa darí aj Nemecku, ktoré ako náš hlavný obchodný partner rastie najrýchlejšie od začiatku roku 2014.
Investície Slovákov výrazne rastú
13. 11. 2017
O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni investori. Ako ukazuje analýza Slovenskej asociácie správcovských spoločností, od roku 2010 do roku 2017 u nás stúpol podiel investorov do zmiešaných a akciových fondov. A to z 20 na 60 percent. Na konferencii Kolektívne investovanie na Slovensku 2017 odznela aj informácia, že sme dokonca prekonali priemer v krajinách Európy.
V krajinách EFAMA podľa štatistiky investovalo do akciových a zmiešaných fondov 55 percent osôb. Údaje sú za obdobie do konca septembra 2017. Na porovnanie, v roku 2010 bola výška investície do týchto produktov na európskej úrovni takmer rovnaká, kým u nás výrazne stúpla. „Celkový majetok pod správou Slovenskej asociácie správcovských spoločností je takmer 8,5 miliardy eur,“ ozrejmil Ivan Znášik, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností. Oproti minulému roku zaznamenala spoločnosť nárast vo výške 9,5 percenta. Najväčší objem majetku sa pritom nachádza v zmiešaných fondoch a tvorí až 40,5 percenta. Naopak, odlev finančných prostriedkov zaznamenali tento rok dlhopisové fondy. Aktuálne tvoria objem vo výške 21,7 percenta. Posledným z rozšírených typov sú realitné fondy, do ktorých Slováci investujú čím ďalej, tým viac. Aktuálne ide o necelých 15 percent.