Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Bratislava chce vďaka vlakom predísť kolapsu
11. 12. 2017
Od nedele začnú Slováci jazdiť vlakmi po novom. Vstúpi totiž do platnosti nový cestovný poriadok, ktorý okrem rýchlejších vlakov na trase do Žiliny prinesie najväčšiu zmenu obyvateľom Bratislavy a blízkeho okolia. „Veríme, že práve lepšie využitie železnice zlepší zlú dopravnú situáciu, ktorú v Bratislave máme,“ uviedol riaditeľ Železničnej spoločnosti Filip Hlubocký.
Hlavnou novinkou je pravdepodobne obnovenie vlakového spojenia medzi hlavným mestom a Rajkou, maďarskou obcou, v ktorej žije 2 500 Slovákov. Nový spoj bude premávať medzi stanicou v Petržalke a Hegyeshalomom, stáť bude v už spomínanej Rajke a na železničnej stanici v Rusovciach. Vlakové spojenie by malo odľahčiť premávku medzi Petržalkou a obcami na juhovýchod od Bratislavy. „Ide predovšetkým o to, aby obyvatelia, ktorí sa nasťahovali do maďarských obcí, začali využívať tento spôsob dopravy. Tak by nechali autá doma, a to vrátane tých, ktoré u nás nechajú zaparkované,“ hovorí zástupca starostu Rusoviec Radovan Jenčík. Podľa neho je každodenná realita taká, že vodiči strávia v rannej zápche aj 20 minút, kým sa vôbec dostanú z Rusoviec.
Porsche chystá výrobu dielov v Piešťanoch
8. 12. 2017
Automotive segment by sa na Slovensku opäť mohol rozšíriť. Po výrobe SUV modelov v Bratislave a výrobe lisovacích nástrojov v Dubnici nad Váhom sa Porsche môže rozšíriť aj do Piešťan, kde v lete nakúpilo pozemky. „Môžeme potvrdiť, že spoločnosť Porsche získala spomínané pozemky už v júli tohto roku,“ potvrdil hovorca spoločnosti Porsche AG Christian Weiss.
Na mieste by mala vyrásť nová výrobná hala s výrobou komponentov do elektromobilov. So záujmom o spoluprácu mal výrobca osloviť aj piešťanské letisko. Kedy má v pláne začať s výstavbou závodu, vedenie podniku zatiaľ neprezradilo. Nová investícia by mala byť pod palcom agentúry SARIO. Tá HN odpovedala, že situáciu nemôže komentovať, keďže investícia nie je uzatvorená.
Kažimír chce indexový fond aj v treťom pilieri. Čo by to prinieslo
7. 12. 2017
Indexový fond zatiaľ funguje len v druhom pilieri. Zarába najlepšie zo všetkých. Keď si niekto začína sporiť na dôchodok a vstupuje do druhého alebo tretieho piliera, penzijná spoločnosť mu vždy ponúkne niekoľko fondov, v ktorých sa mu peniaze budú zhodnocovať.
Môžu to byť fondy, ktoré zarábajú málo, ale nič sa v nich nedá stratiť. Alebo sú to fondy, ktoré prudšie skáču, ale vedia zarobiť aj niekoľkonásobne viac. K takýmto rizikovým patrí aj indexový fond. V súčasnosti ho penzijné spoločnosti núkajú v druhom pilieri, no možno bude povinný aj v treťom.
Indexové fondy presadzuje minister financií Peter Kažimír. Chce, aby ich povinne mali všetky spoločnosti, ktoré spravujú tretí pilier. Navrhol to cez pripomienku k novele zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a označil ju za zásadnú. „V druhom pilieri sa dá investovať do rizikovejších fondov. V roku 2015 dosiahli napriek výkyvom na finančných trhoch viacnásobné reálne zhodnotenie. V treťom pilieri však ponúkané nie sú,“ vysvetlil Kažimír, prečo na nich trvá . V súčasnosti ponúkajú tretí pilier štyri spoločnosti – Axa, NN – Tatry Sympatia, Stabilita a Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky. Každá z nich má aspoň tri fondy, konzervatívny, rastový a výplatný. Líšia sa v stratégii.
Štát zrušil odvodovú odpočítateľnú položku pre zamestnávateľov, štátna kasa si polepší
7. 12. 2017
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky by išlo podľa Druckera na úkor verejného zdravotného poistenia. Parlament v stredu odsúhlasil návrh na zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa. Priniesol ho pozmeňujúci návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti.
Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za budúci rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur.
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) išlo podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) na úkor verejného zdravotného poistenia. "Peniaze sa vrátia späť do zdravotného poistenia, tam, kde boli, aj kam patria," povedal. Argumentuje, že zavedenie OOP v roku 2015 bolo jednorazovým opatrením na zlepšenie zamestnanosti. Keďže miera nezamestnanosti klesla na 6,4 percenta, dôvody na jej existenciu podľa neho pominuli a účel naplnila. Drucker pripomínal, že výpadok na verejnom zdravotnom poistení sa nekompenzoval a tieto peniaze v zdravotníctve chýbali. Zrušením OOP sa má odstrániť negatívny dosah na zdravotné poisťovne. Na budúci rok by tak do nich malo od zamestnávateľov pritiecť asi 30 miliónov eur. Ďalších 72 miliónov by dostali v roku 2019 po ročnom zúčtovaní poistného za predchádzajúci rok. OOP pre zamestnancov zostane naďalej v platnosti. Horná hranica priemernej mesačnej mzdy 570 eur zostáva nezmenená, vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Poslanci odobrili aj budúcoročnú sadzbu poistného za poistencov štátu na 3,71 percenta vymeriavacieho základu. "Zníženie sadzby má byť kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v zdravotníctve," konštatuje sa v materiáli.