Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Bratislave pribudne najviac nových diaľníc v histórii
14. 8. 2018
Posledných 20 rokov bolo pre Bratislavu a okolie chudobných. Aspoň v optike dĺžky vystavaných diaľnic. Za toto obdobie kraj dostal iba 16 kilometrov nových autostrád. Teraz ich má však hlavné mesto a okolie dostať toľko ako nikdy doteraz. Rekordných 60 kilometrov navyše. V praxi – namiesto 110 kilometrov by mali vodiči jazdiť na 170 kilometroch. Treba na to splniť jednu vec – aby koncesionár Zero Bypass dokončil obchvat Bratislavy.
Bývalý investičný riaditeľ NDS Juraj Čermák je presvedčený, že 170 kilometrov diaľnic bude pre región nie veľkorysým, ale primeraným riešením. „Bratislava je do veľkej miery tranzitným mestom. Hlavným úmyslom nových diaľnic je z ulíc v centre mesta vylúčiť dopravu na obchvat,“ obhajuje nové cesty Čermák. Veľa stavieb však spôsobuje aj veľa komplikácií. Od soboty jazdia vodiči na diaľničnej križovatke Jarovce po dvoch zúžených pruhoch. Po diaľnici D2 príde na rad aj „déjednotka“. V najbližších rokoch ju bude potrebné dvihnúť, pretože neďaleko Ivanky pri Dunaji sa bude križovať s novou D4. Do toho sa pridáva Národná diaľničná spoločnosť s vlastnými projektmi – výstavbou križovatky Triblavina, postupným rozširovaním starej Seneckej cesty na štyri pruhy a diaľnice D1 na osem pruhov.
Zahraničný obchod Slovenska zostal v júni silný
13. 8. 2018
Zahraničný obchod Slovenska zostal v júni 2018 silný. Uviedol to v komentári k júnovému zahraničnému obchodu Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Prebytok zahraničného obchodu bol porovnateľný s júnom minulého roka. "Nepotešil pritom len prebytok zahraničného obchodu, ale aj jeho obrat. Vývozy aj dovozy dokázali obhájiť silné májové pozície a dokonca opäť pridali ešte aj niečo navyše. Po očistení o tradičnú sezónu sa tak dovozy aj vývozy v júni vyšplhali na nové historické maximá a potvrdzovali tak pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky," priblížil Koršňák. Rastúci priemysel podľa Koršňáka zároveň vytvára aj zvýšený tlak na dovoz materiálu a tovaru pre výrobu. Dovozy v júni medzimesačne vzrástli o 0,8 %. Palivá boli zodpovedné za takmer tretinu medziročného rastu dovozov, viac ako polovica rastu opäť pripadla na kategóriu strojov a prepravných prostriedkov, kde sa mixujú investičné dovozy a dovozy pre výrobu. Spotrebné dovozy ani v júni pravdepodobne dovozy zásadnejšie nezvyšovali. Nominálne čísla zahraničného obchodu však podľa neho výrazne ovplyvnila rastúca cena ropy na svetových trhoch.
Zákon o vysokých školách - novela
12. 8. 2018
Novelou zákona sa zvyšuje otvorenosť vysokoškolského systému pri obsadzovaní miest docentov a profesorov zo zahraničia, čím zároveň aj zjednodušujeme proces obsadzovania týchto miest.
Aby nebola spochybňovaná odbornosť a kvalita uchádzačov o zamestnanie, zavádzajú sa dve opatrenia.
Prvým je, že v rámci výberového konania je potrebné posúdiť, či daný uchádzač spĺňa podmienky tak z hľadiska jeho pedagogickej praxe, ako aj v oblasti tvorivej činnosti určené vedeckou alebo umeleckou radou pre danú pozíciu a štandardmi pre habilitačné konanie vydané akreditačnou agentúrou, a súčasne sa od tohto zamestnanca vyžaduje, aby v lehote troch rokov prešiel najmenej habilitačným konaním.
V nadväznosti na paralernú novelu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa zjednodušuje tvorba a úprava študijných programov, vrátane medziodborových študijných programov a spoločných študijných programov. Okrem toho sa zavádza nový typ študijného programu – interdisciplinárne štúdiá. Tento typ študijného programu je vhodný aj na uskutočňovanie konceptu vzdelávania označovaného ako liberálne štúdiá.
Vysokým školám umožňuje, aby mal študent v rámci študijného programu na výber zo širšej palety predmetov z viacerých študijných odborov, pričom v závislosti od konkrétneho učebného plánu študent nakoniec získa vzdelanie v konkrétnom študijnom odbore alebo v kombinácií dvoch študijných odborov. Nie je tak potrebné, aby si uchádzač o štúdium zvolil už konkrétny študijný program vo väzbe na študijný odbor na začiatku vysokoškolského štúdia, ale až po oboznámení sa s hlbším kontextom počas štúdia.
Kvalita vysokoškolského vzdelávania
12. 8. 2018
Zákonom sa zavádza nový prístup k zabezpečovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania založený na európskych štandardoch a odporúčaniach pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania.
Vysoké školy by sa v zmysle zákona mali viac zaoberať kvalitou poskytovaného vzdelávania a podporou vysokoškolských učiteľov. Vzdelávanie by malo byť vo väčšej miere orientované na študenta a jeho rozvoj a študijné programy majú lepšie reflektovať potreby spoločnosti, pretože budú vznikať na základe skúseností absolventov, potrieb študentov a očakávaní zamestnávateľov.
Vysoké školy, ktoré preukážu schopnosť poskytovať študijné programy na požadovanej úrovni, budú môcť jednoduchšie reagovať na potreby študentov a zamestnávateľov úpravou svojich študijných programov či vytvorením nového študijného programu.
Dohľad nad postupmi vysokej školy bude zabezpečovať novozriadená Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá bude priamo rozhodovať o žiadostiach vysokých škôl, monitorovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania a spôsob, ako vysoké školy zlepšujú kvalitu poskytovaného štúdia.