Nikdy sa nedovolávaj lepšej stránky človeka - možno že žiadnu nemá.

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Ľudská rasa doteraz nikdy nevyriešila žiaden z jej problémov - iba ich prežila.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Život nepozná víťazov – len tých, čo prežijú.

Popri vinných treba vždy postihnúť aj nevinných, aby všetci žili v neistote.

Aj ten najdlhší zoznam má poslednú položku.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Ak s majetkom naložíte určitým spôsobom, o chvíľu zistíte, že ste to mali urobiť úplne inak.

Plat vám zvýšia práve v deň, keď si súd vyžiada potvrdenie o výške príjmov.