Inflácia spomaľuje, ale zdražovanie tu s nami bude oveľa dlhšie
19. 4. 2023
Aj keď tempo zdražovania mierne spomalilo, vyššie ceny budeme pociťovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Infláciu budú ťahať vyššie mzdy.
Rast cien tovarov a služieb v marci naznačil mierne spomalenie. Inflácia v treťom mesiaci dosiahla medziročné tempo 14,8 percenta. V porovnaní s februárom, keď dosiahla rekordnú úroveň 15,4 percenta, tak ide o pomalé zlepšenie.
Na oslavy je však ešte priskoro, pretože výraznejšie zdražovanie tu s nami zostane počas celého roka. Dôsledky inflácie pociťujú Slováci mimoriadne citlivo, keďže najväčší nárast cien sa odohráva v segmente potravín, ktoré tvoria najväčší podiel na celkových výdavkoch domácností.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Elektrina na burze zlomila nový rekord
10. 10. 2018
Neprešli ani dva mesiace a cena elektriny na pražskej burze, z ktorej vychádza pri tvorbe cenových vyhlášok aj slovenský štátny regulátor, prekonala ďalší rekord. V pondelok sa komodita vyšplhala nad 60 eur za megawatt, čím pokorila deväťročné maximum.
Štátny regulátor, ktorý má pod palcom nastavenie cenových stropov na elektrinu pre domácnosti a menších odberateľov, o zdražovaní v budúcom roku zatiaľ mlčí. Analytici sa však zhodujú, že vývoj na burze zasiahne všetkých vrátane veľkých podnikov a výrobcov elektriny. Pri stanovovaní cien pre odberateľov vychádza regulátor z priemeru na pražskej burze. Samotná elektrina však predstavuje len asi tretinu z celkovej výšky koncovej ceny. Zásadný vplyv majú ostatné regulované položky, najmä tarifa za prevádzkovanie systému, poplatky za distribúciu a ďalšie služby. Prekonanie 60-eurovej hranice ceny elektriny majú na svedomí hlavne emisné kvóty.
Chceli opravovať vlaky, rozpočet nemá peniaze
8. 10. 2018
Rezort dopravy stratí v roku 2019 vyše 20 miliónov eur. Ráta s tým návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Rezort Árpáda Érseka tak bude oficiálne hospodáriť s 1,15 miliardy eur, čo je o 1,9 percenta menej ako tento rok. Finálne číslo však ešte zmení čerpanie eurofondov. Podľa Jána Kovalčíka z inštitútu INEKO je už bežné, že rozpočtové plány v rezorte dopravy vôbec neodrážajú realitu.
„Súvisí to najmä s nepredvídateľným postupom a meškaním na väčšine stavieb,“ vysvetľuje analytik. Na základe cifier v rozpočte podľa neho preto nemožno predpovedať napredovanie novej výstavby. Zaujímavou položkou sú však výdavky na údržbu a prevádzku železničnej infraštruktúry. Aj napriek početným incidentom uplynulých týždňov štát nenašiel na zlepšenie koľajovej dopravy viac peňazí. Železničná spoločnosť Slovensko aj Železnice Slovenskej republiky majú dnes v dôsledku dlhodobo zanedbávanej údržby citeľné problémy, čo sa pretavuje do výrazného znižovania rýchlosti na nevyhovujúcich tratiach, hovorí riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký. „Stále sa spoliehame iba na eurofondy, ktoré však nemôžeme čerpať na všetko.
Ministerstvo financií zverejnilo návrh rozpočtu na budúci rok
5. 10. 2018
Deficit verejných financií by mal po prvý raz dosiahnuť úroveň 0,10 percenta hrubého domáceho produktu. Deficit verejných financií klesne v budúcom roku po prvý raz na úroveň 0,10 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalšom roku má byť hospodárenie štátu vyrovnané. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií (MF).
Rozpočet ministerstiev:
• Ministerstvo práce má v budúcom roku dostať zo štátneho rozpočtu viac finančných prostriedkov. Celkovo sa rozpočtové zdroje kapitoly navyšujú o 101 miliónov eur, teda o 4,79 %. V budúcom roku majú dosiahnuť výdavky rezortu práce 2,30 miliardy eur, čo predstavuje asi 2,37 % hrubého domáceho produktu (HDP) a 6,14 % výdavkov rozpočtu verejnej správy.
• Ministerstvo školstva má v návrhu rozpočtu na rok 2019 naplánované výdavky vo výške 1,36 miliardy eur, ktoré sú oproti schválenému rozpočtu na rok 2018 nižšie o 0,21 percenta, t. j. o 2,83 milióna eur. Na oblasť vzdelávania sú v rozpočte verejnej správy na budúci rok vyčlenené zdroje vo výške štyri miliardy eur, čo oproti roku 2018 predstavuje nárast o 466 miliónov eur.
• Výdavky Ministerstva vnútra by mali v roku 2019 dosiahnuť 2,46 miliardy eur. Oproti schválenému rozpočtu na tento rok je to o 68,9 mil. eur viac, čo predstavuje nárast o 2,91 percenta. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý zverejnilo ministerstvo financií. Osobné výdavky sú rozpočtované na rok 2019 vo výške 1,06 miliardy eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2018 znamená nárast o 46,4 milióna eur. "Dôvodom zvýšenia osobných výdavkov o 46,4 milióna eur je premietnutie valorizácie platov z roku 2018 do nasledujúcich rokov," konštatuje sa v materiáli. Kapitálové výdavky ostávajú na úrovni roka 2018 a rozpočtuje sa na ne suma 28,0 milióna eur.
• Slovenská justícia by mala v budúcom roku hospodáriť so sumou 439 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vo štvrtok zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR. Ministerstvu spravodlivosti sa zvýšia výdavky oproti schválenému rozpočtu na rok 2018 o 39,5 milióna eur (9,87 percenta). Najväčšia časť - 301 miliónov eur, zahŕňa osobné výdavky na rok 2019, oproti schválenému rozpočtu roku 2018 to predstavuje nárast o 28,2 milióna eur (10,3 percenta).
• Ministerstvo kultúry by malo v roku 2019 disponovať s rozpočtom vo výške 255.193.734 eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2017 je to o približne 25 miliónov eur menej. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý dnes zverejnilo Ministerstvo financií SR. Rezort zároveň v materiáli ozrejmuje, že dôvodom zníženia je fakt, že v roku 2018 boli jednorazovo zvýšené výdavky v súvislosti s rekonštrukciou a modernizáciou Slovenskej národnej galérie (SNG).
• Ministerstvo obrany by malo v roku 2019 hospodáriť so sumou 1,66 miliardy eur. Rozpočtové výdavky na budúci rok v porovnaní s tohtoročným schváleným rozpočtom porastú o 581 miliónov eur, čo je o 53,7 percenta. Celkové obranné výdavky na rok 2019 sú rozpočtované vo výške 1,73 percenta HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý vo štvrtok zverejnilo ministerstvo financií. Na rozvoj obrany je v budúcom roku určená suma 870.895.180 eur.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
V treťom štvrťroku zbankrotovalo najviac Slovákov
5. 10. 2018
Od začiatku tohto roka do konca septembra zbankrotovalo 10.248 obyvateľov Slovenska. V septembri 2018 bolo na Slovensku vyhlásených 1272 osobných bankrotov a v treťom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol až 3902. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau (CRIF SK), ktorá spravuje úverové registre bankových a nebankových inštitúcií, v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom s 3442 osobnými bankrotmi je to o 13,36 percenta viac.
V medziročnom porovnaní v treťom štvrťroku 2018 zbankrotovalo až o 100,93 percenta viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, keď súdy rozhodli o oddlžení 1942 občanov. Podľa hlavnej analytičky spoločnosti Jany Markovej v treťom štvrťroku 2018 zbankrotovalo najviac obyvateľov Slovenska. Od začiatku tohto roka do konca septembra zbankrotovalo 10.248 obyvateľov Slovenska. Od roku 2006, keď začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2018 zbankrotovalo už 18.405 dlžníkov. V septembri 2018 bolo najviac osobných bankrotov, 326, vyhlásených v Banskobystrickom kraji, naopak najmenej ich bolo na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov tohto roku v Prešovskom kraji, a to 98. Z celkového počtu osobných bankrotov v septembri 2018 pripadalo na mužov 768 (60,38 %) a na ženy 504 (39,62 %) osobných bankrotov. Aj v septembri sa potvrdilo, že viac bankrotujú muži ako ženy. Z hľadiska veku z analýz v predchádzajúcich mesiacoch vyplýva, že najviac bankrotujú 40-roční dlžníci, v tesnom závese nasledovaní tridsiatnikmi, avšak napr. v auguste 2018 medzi mužmi prevládali tridsiatnici a v septembri 2018 bolo medzi ženami iba o jednu tridsiatničku menej, ako bolo štyridsiatničiek. Najväčšou skupinou dlžníkov s 243 osobnými bankrotmi boli v septembri muži vo veku 40 - 49 rokov a v rovnakej vekovej kategórii aj ženy so 136 osobnými bankrotmi. Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v septembri 2018, malo 5,21 % dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 3,77 % dlžníčok.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)