Inflácia ovplyvnila aj dovolenkové plány Slovákov, každý tretí nepôjde
27. 6. 2023
Väčšina dovolenkujúcich sa plánuje dostať s nákladmi na letnú dovolenku pod 1200 eur. Najväčšia skupina, takmer štvrtina respondentov, sa chce zmestiť do rozpočtu od 401 do 800 eur. Letnú dovolenku si tento rok neužije vyše 30 percent Slovákov, ďalší sa ešte rozhodujú. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane, 44 percent ľudí sa v lete určite chystá dovolenkovať. Štvrtina Slovákov chce ísť do zahraničia, najčastejšie na sedem až desať dní. V tuzemsku bude dovolenkovať asi 40 percent opýtaných a pobudnú tu o niečo kratšie, štyri až šesť dní.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý na prelome mája a júna tohto roka realizovala agentúra STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit. Tohtoročná situácia spojená s výrazným rastom cien vplýva aj na to, či vôbec, kam a za koľko sa Slováci počas leta vyberú na dovolenku. "Ako nám ukázal najnovší prieskum, aktuálny rast cien je pre 4 z 10 Slovákov dôvodom necestovať tento rok na dovolenku do zahraničia. Ďalších 15 percent sa vyjadrilo, že pôjdu na kratšiu dobu, 14 percent si zabezpečí vlastné stravovanie a deväť percent pre zdražovanie nepôjde na dovolenku vôbec. Je tu však aj 22 percent takých, pre ktorých súčasná situácia spojená s vyššími cenami nemá na ich dovolenkové plány žiadny vplyv," priblížil analytik trhu Home Credit Jaroslav Ondrušek.
"V porovnaní nákladov na tohtoročnú a vlaňajšiu dovolenku najviac, 44 percent opýtaných hovorí, že tie ich budú približne na rovnakej úrovni. Trochu vyššie očakáva 25 percent a výrazne vyššie 16 percent respondentov. Naopak, menej peňazí plánuje minúť 15 percent ľudí," dodal Ondrušek.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Fondom v druhom a treťom pilieri sa minulý týždeň darilo.
12. 7. 2019
Úspory ľudí v druhom dôchodkovom pilieri sa počas minulého týždňa zhodnotili vo všetkých fondoch. Najviac sa darilo štyrom indexovým fondom, ktoré k 4. júlu tohto roka medzitýždenne posilnili o 2 % až 2,72 %. Akciové dôchodkové fondy vykázali zhodnotenie o 1,19 % až 2,18 %, dva zmiešané fondy o 1,30 %, resp. o 1,42 %. Garantované dlhopisové fondy dosiahli zhodnotenie majetku sporiteľov na úrovni 0,13 % až 0,79 %. Informovala o tom Asociácia dôchodkových správcovských spoločností.
Sporitelia v druhom dôchodkovom pilieri mali k minulému štvrtku na svojich účtoch vyše 8,84 mld. eur. Tri štvrtiny majetku, čo je takmer 6,57 mld. eur, sa pritom nachádzajú v šiestich konzervatívnych garantovaných dlhopisových fondoch. V šiestich akciových fondoch majú sporitelia takmer 1,14 miliardy eur, v piatich indexových fondoch takmer 1,06 mld. eur a v dvoch zmiešaných fondoch 93,1 mil. eur. Konzervatívne dôchodkové fondy pritom od začiatku tohto roka zhodnotili majetok klientov dôchodkových správcovských spoločností o 1,20 % až 5,87 %, kým indexové fondy o 17,23 % až 21,29 %. V akciových fondoch zhodnotenie od začiatku tohto roka dosiahlo 8,69 % až 16,66 % a v zmiešaných fondoch 8,71 %, resp. 10,41 %.
Všetky príspevkové fondy, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti, k 4. júlu majetok sporiteľov medzitýždenne zhodnotili, a to o 0,22 % až 2,53 %. Vo výplatných fondoch úspory posilnili o 0,06 % až 0,24 %. Doplnkové dôchodkové spoločnosti pritom spravovali k minulému štvrtku vo svojich fondoch vyše 2,23 mld. eur.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Brusel prognózuje Slovensku postupné spomaľovanie hospodárskeho rastu
12. 7. 2019
Slovenský hospodársky rast bude postupne zvoľňovať svoju dynamiku. Slovenský hospodársky rast bude postupne zvoľňovať svoju dynamiku. Konštatovala to Európska komisia vo svojej aktuálnej letnej makroekonomickej prognóze. Podľa nej rast hrubého domáceho produktu Slovenska zoslabne z vlaňajších 4,1 % na tohtoročných 3,6 % a v budúcom roku na 3,3 %. Silný domáci dopyt. K rastu bude naďalej podľa Bruselu prispievať silný domáci dopyt, ktorý by však mal rovnako oproti roku 2018 spomaliť.
„Aj keď rast súkromnej spotreby zostane kľúčovým faktorom celkového rastu, v porovnaní s vlaňajškom by mal v rokoch 2019 a 2020 mierne spomaliť, keďže očakávané zvoľnenie rastu zamestnanosti môže ovplyvniť inak silný rast disponibilných príjmov domácností,“ uviedla v prognóze Európska komisia. Zároveň konštatovala, že v prvom štvrťroku slovenskú ekonomiku potiahli čisté exporty. „Napriek stúpajúcim obavám o vývoj v globálnom obchode, čisté exporty by mali v roku 2019 výrazne podporiť hospodársky rast. V neposlednom rade kvôli rastúcej produkcii v exportne orientovanom automobilovom sektore,“ dodala komisia vo svojej prognóze. Tento faktor by mal podľa nej vykryť aj výpadok exportu vplyvom oslabenia globálneho dopytu, čomu pomáha aj produktový mix slovenského vývozu. V automobilovom sektore sú to totiž predovšetkým luxusnejšie automobily, ktorých produkcia je voči globálnym vplyvom odolnejšia. Očakáva sa vrchol rastu miezd. V oblasti trhu práce sa očakáva v roku 2019 vrchol rastu miezd, ktorý vyplynul z pokračujúceho poklesu nezamestnanosti, zvyšovania miezd vo verejnej správe a vysokého počtu nových pracovných miest. Práve tento faktor by mal podľa Bruselu držať súkromnú spotrebu naďalej na vysokej úrovni aj v prognózovanom horizonte do roku 2020. Pokračovať by malo aj vytváranie nových pracovných miest, avšak pomalším tempom ako v predchádzajúcom období.
Rast spotrebiteľských cien bude podľa aktuálnej predikcie Európskej komisie na Slovensku v nasledujúcom období mierne spomaľovať. Z vlaňajších 2,5 % by mala inflácia podľa prognózy klesnúť na 2,4 % v roku 2019 a 2,3 % v roku 2020. Rast cien na týchto úrovniach bude podľa Bruselu naďalej držať práve priaznivá situácia na trhu práce.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Úroda tento rok bude vyššia ako vlani
10. 7. 2019
Tohtoročné priemerné výnosy z úrody na Slovensku by mali byť o niečo vyššie ako vlani. Uviedla to v utorok ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná počas aktuálnej žatvy pšenice v Poľnohospodárskom družstve Hlohovec. Konštatovala, že poľnohospodári v tomto roku zvýšili výmeru obilnín.
"Dve najväčšie slovenské nížiny – Západoslovenská a Východoslovenská už začali so žatvou," uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Dodal, že optimistické predpovede zo studeného mája o vyššej úrode však zastavil suchý jún a je podľa neho teraz ťažké robiť celkové odhady úrody. "Na Slovensku dopestujeme zhruba 1,7 milióna ton pšenice, spotrebujeme zhruba 600-tisíc ton a zostatok vyvážame. V tejto základnej komodite sme veľmi sebestační," uviedol Macho. Konštatoval, že vplyv ceny pšenice na ceny konečných výrobkov pre spotrebiteľov je iba minimálny. Nenaplnenie optimistických očakávaní z jari potvrdil aj predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava Oliver Šiatkovský. Povedal, že objem i kvalitu plodín ovplyvnil suchý apríl a po daždivom máji opäť suchý a horúci jún. "V konečnom dôsledku ružové okuliare, žiaľ, nemáme," povedal. Potvrdil to aj predseda hostiteľského PD Anton Cebo.
Núdzové zásoby ropy
8. 7. 2019
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky predložila zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon v roku 2013 zaviedol úplne nový systém udržiavania núdzových zásob v Slovenskej republike. Dovtedajší systém, v ktorom boli núdzové zásoby vo vlastníctve štátu a spravované Správou rezerv, bol nahradený agentúrnym modelom, ktorý v rôznych formách uplatňuje väčšina krajín Európskej únie. Nový systém sa osvedčil ako vhodný a efektívny pre podmienky Slovenskej republiky, v dôsledku čoho Slovenská republika plní všetky svoje medzinárodné záväzky v oblasti ropnej bezpečnosti pri zachovaní trvalo udržateľného financovania nezávislého od štátneho rozpočtu.
Doterajšia aplikačná prax, ako aj výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky vykonanej Medzinárodnou energetickou agentúrou, ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, ako aj potrebu väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov.
Zmeny sa týkajú najmä každoročného začiatku účinnosti minimálneho limitu núdzových zásob a spôsobu jeho výpočtu. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov je povinná udržiavať v rámci zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky núdzové zásoby aspoň vo výške minimálneho limitu stanoveného Správou rezerv na príslušný kalendárny rok. Správa rezerv každoročne oznamuje Agentúre výšku minimálneho limitu núdzových zásob do 25. februára príslušného roka a minimálny limit núdzových zásob nadobúda účinnosť od 1. apríla príslušného roka. Smernica posunula začiatok účinnosti minimálneho limitu na 1. júla, aby členské krajiny mali dostatočný čas na transparentné a hospodárne doplnenie núdzových zásob v prípade medziročného nárastu minimálneho limitu. Novela zákona upravuje aj doteraz používaný spôsob výpočtu minimálneho limitu na základe čistých dovozov ropy a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktorý viedol v praxi k neprirodzeným medziročným výkyvom minimálneho limitu, čo spôsobovalo komplikácie pri koncepčnom plánovaní Agentúry. Zmena zákona tento výpočet zjednodušuje v záujme stabilnejšieho vývoja povinnosti udržiavať núdzové zásoby.