Inflácia ovplyvnila aj dovolenkové plány Slovákov, každý tretí nepôjde
27. 6. 2023
Väčšina dovolenkujúcich sa plánuje dostať s nákladmi na letnú dovolenku pod 1200 eur. Najväčšia skupina, takmer štvrtina respondentov, sa chce zmestiť do rozpočtu od 401 do 800 eur. Letnú dovolenku si tento rok neužije vyše 30 percent Slovákov, ďalší sa ešte rozhodujú. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane, 44 percent ľudí sa v lete určite chystá dovolenkovať. Štvrtina Slovákov chce ísť do zahraničia, najčastejšie na sedem až desať dní. V tuzemsku bude dovolenkovať asi 40 percent opýtaných a pobudnú tu o niečo kratšie, štyri až šesť dní.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý na prelome mája a júna tohto roka realizovala agentúra STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit. Tohtoročná situácia spojená s výrazným rastom cien vplýva aj na to, či vôbec, kam a za koľko sa Slováci počas leta vyberú na dovolenku. "Ako nám ukázal najnovší prieskum, aktuálny rast cien je pre 4 z 10 Slovákov dôvodom necestovať tento rok na dovolenku do zahraničia. Ďalších 15 percent sa vyjadrilo, že pôjdu na kratšiu dobu, 14 percent si zabezpečí vlastné stravovanie a deväť percent pre zdražovanie nepôjde na dovolenku vôbec. Je tu však aj 22 percent takých, pre ktorých súčasná situácia spojená s vyššími cenami nemá na ich dovolenkové plány žiadny vplyv," priblížil analytik trhu Home Credit Jaroslav Ondrušek.
"V porovnaní nákladov na tohtoročnú a vlaňajšiu dovolenku najviac, 44 percent opýtaných hovorí, že tie ich budú približne na rovnakej úrovni. Trochu vyššie očakáva 25 percent a výrazne vyššie 16 percent respondentov. Naopak, menej peňazí plánuje minúť 15 percent ľudí," dodal Ondrušek.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rada na prekonanie krízy
9. 3. 2009
Jeden z troch najúspešnejších predajcov 20. storočia, Mexičan Sergio Zyman, radí firmám počas krízy zmeniť marketing.
Ak vo firme stagnuje marketing, stagnuje všetko. Mnohé firmy podcenili
realitu a tešili sa z toho, že umelo rástli. To však nemôže byť donekonečna.
Bohužiaľ, mnohé to zistili až teraz, v čase krízy.
Pravidlo jedna - neuvádzať nové, ale venovať sa starým
Problémom spoločností je, že zvyšujú tlak na
spotrebiteľov, aby kupovali ich výrobky. To je zlé. Firmy pri dnešnej obrovskej
konkurencii na trhu musia nechať slobodnú voľbu na spotrebiteľovi. Musia
sa naučiť ako čeliť rizikám a modernizovať svoje produkty. Nie uvádzať nové,
ale venovať sa starým. To súvisí aj s vnútorným rastom firmy a so základmi, na
ktorých je firma vybudovaná. Zlepšovať treba to, na čo je zákazník zvyknutý a s
čím je spokojný.
Pravidlo dva - mať strategický plán ale
sústavne analyzovať nové možnosti
V súčasnosti má až 30 % firiem nadbytočnú
ponuku. V minulosti prevládajúci trend,
že ponuka bola nižšia ako dopyt, umožňoval dvíhať ceny a vyrábať aj zbytočné produkty. Dnes je to presne
naopak. Ponuka je príliš vysoká, kým dopyt takmer žiadny. To je cena, ktorú
firmy zaplatili za to, že sa koncentrovali na krátkodobé ciele, ktoré im mali
priniesť zisky v krátkom čase.
Pravidlo tri - starý produkt meniť vtedy,
keď nespĺňa svoj účel
V biznise nejde za každú cenu o boj v
kreativite. Nové nápady nemusia vždy
byť tie najlepšie. Minimálne je to vždy finančne náročnejšie ako modernizácia
staršieho produktu. Ak je spotrebiteľ spokojný so zabehnutým produktom, nie je
dôvod meniť ho a uvádzať nový. Meniť produkt treba len v tom prípade, ak by starý nespĺňal svoj
účel. Inovácia v inom prípade nefunguje.
Čo robiť v čase krízy
Premyslieť si ciele a zrealizovať ich skôr,
ako konkurencia. Každá firma si musí urobiť analýzu, pre akú časť trhu sú jej
produkty určené a zamerať sa na to, aby ich na už existujúcom trhu
spotrebitelia kupovali za aktuálnu cenu. To, čo môže firmu v súčasnom období
zničiť, je účasť na novom trhu. Kríza nie je vhodný čas, kedy presviedčať spotrebiteľov,
aby kupovali práve naše produkty a za naše ceny.
Väčšiu šancu na prežitie majú firmy, ktoré sa
orientujú na malé trhy.
Ako pozdvihnúť predaj
Pochopiť, čo zákazníci i koneční spotrebitelia
skutočne chcú a čo skutočne potrebujú. Veľmi dôležité je nejakým spôsobom oddeliť
a odlíšiť sa od ponuky svojich najväčších konkurentov. Keď sa tieto potreby
spoja, stane sa firma pre svojich
spotrebiteľov výnimočná.
Vyhráva ten, kto včas a správne demonštruje
svojim zákazníkom to, ako používať produkty a dokáže ich vo väčšej miere predávať konečným
spotrebiteľom.
Štátna zľava na kúpu nového auta zabrala
9. 3. 2009
Pomoc štátu sa už odzrkadľuje aj v praxi. Odkedy vláda rozhodla o šrotovnom, predajcovia zaznamenali takmer dvestopercentný nárast návštevnosti. V niektorých predajniach si vďaka šrotovnému začali klienti dokonca nové autá už aj objednávať.
Podľa predajcov zatiaľ nie je technicky úplne doriešené
preukazovanie likvidácie starého auta. Obávajú sa, že niektorí kupujúci môžu doklad o zošrotovaní starého auta
sfalšovať, na čo by neskôr doplatil predajca. Dotiahnutie technických detailov
by sa malo uskutočniťzajtra.
Rada pre záujemcov o kúpu nového auta s príspevkom
- overte si, či staré auto spĺňa podmienky
- odhláste staré auto z evidencie
- zájdite s ním do šrotovne a vypýtajte si
doklad o likvidácii
- tento doklad predložte pri kúpe nového auta
- distribútor auto predá za cenu zníženú o 1
000 alebo 2 000 €
- preplatenie 1 000 alebo 1 500 € si bude
distribútor následne nárokovať od štátu
Podmienky, ktoré musí spĺňať auto na
zošrotovanie pre príspevok
- auto bolo vyrobené pred 1. januárom 1999
- auto bolo zaregistrované najneskôr 31.
decembra 2008 na meno žiadateľa o príspevok
- auto sa musí dať identifikovať podľa čísla
karosérie
Príspevok sa vzťahuje na kúpu nových áut, ktoré
- nemajú
najazdených viac ako 6 000 kilometrov
- neboli uvedené do prevádzky pred viac ako
polrokom
- nestoja viac ako 25 000 eur
Flexibilita je jeden z najdôležitejších výkonných parametrov firmy
6. 3. 2009
Presviedčajú sa o tom firmy, ktoré posielajú ľudí domov, oznamujú nútené dovolenky, či zaraďujú sa do kolónky bankrot. A to aj napriek tomu, že ich konkurenti si svoju pozíciu obhajujú.
Odpoveď sa nachádza priamo v konkrétnych
firmách. Tie, ktoré sa dokázali prispôsobiť trhu,
súčasné turbulencie prežívajú znateľne
jednoduchšie. Flexibilita je totiž jeden z najdôležitejších výkonných
parametrov firmy.
Prispôsobivosť podniku sa začína pri pozornom sledovaní potrieb zákazníkov. Tí sú
známi svojovou premenlivosťou a zároveň netrpezlivosťou. V súboji o zákazníkov
vyhráva ten, kto je schopný im dodať to, čo chcú, rýchlejšie ako konkurencia.
Zároveň získava lepší cash-flow, pretože skôr dostane peniaze.
Firmy sa neustále predháňajú uvádzaním
noviniek na trhu. Otázkou však je, ako často meniť produktové portfólio. Každý
produkt má svoju životnú krivku - od fázy zrodu, až po fázu zániku. Fáza zániku
je charakteristická tým, že produkt stráca štatút výnimočnosti, robia ho všetci
a za nízke ceny, celá konkurenčná súťaž je tak iba o nákladoch.
Treba zobrať do úvahy, že meniť a inovovať
produkty treba v dostatočnom predstihu pred týmto posledným štádiom.
Flexibilita firmy je podmienená
Podpornými vplyvmi
- neustálym
mapovaním potrieb zákazníkov
- rýchlym a lacným reagovaním na požiadavky
klientov
- diverzifikovaním portfólia služieb a
produktov
- dosiahnutím flexibility logistického a
výrobného reťazca
- schopnosťou kooperácie
- zlepšovaním plánovania
- skracovaním rozhodovacích procesov
- znižovaním administratívnej záťaže a
byrokracie
- schopnosťou reagovať na fluktuáciu v dopyte
- schopnosťou inovovať
Obmedzujúcimi vplyvmi
- investíciami do zariadení, ktorým chýba
"pružnosť"
- výrobou vo veľkých dávkach
- priebehom zákazky cez množstvo procesov, v
ktorých sa nachádza veľa plytvania
- predimenzovanými kapacitami
- vysokými fixnými nákladmi
- nevhodnými technológiami
- zlým nastavením organizačných konceptov
- nedostatkom strategickej flexibility
Hoteliéri prehodnocujú cenovú politiku
6. 3. 2009
Kým pred pár mesiacmi so znížením cien vyčkávali, situáciu aj u nich zmenila hospodárska kríza. Hoteliérsky trh sa totiž bude musieť v roku 2009 vyrovnať s prepadom záujmu na úrovni 14 až 40 percent.
Jednou z príčin tohto
prepadu je pokles kurzov mien okolitých
štátov.
Okrem znižovania cien na základe vývoja musia
preto hoteliéri pristupovať aj k takým
nepopulárnym opatreniam, ako prepúšťanie zamestnancov.
Hoteliérom problémy nespôsobuje iba finančná
kríza, ale aj zvyšovanie konkurencieschopnosti. Slovensko je už
dlhšie známe svojimi nadhodnotenými cenami v hoteloch. Kvalita a rozsah služieb však často
nezodpovedali týmto cenám. Kríza teda prinútila hotely zamyslieť sa nad
cenotvorbou a prehodnotiť ju tak na horách, ako aj v mestách.
Očakáva sa, že aj v prípade, že dôjde k
oživeniu ekonomike, hoteliérstvo bude jedným z posledných, kde sa situácia
začne zlepšovať.