Inflácia ovplyvnila aj dovolenkové plány Slovákov, každý tretí nepôjde
27. 6. 2023
Väčšina dovolenkujúcich sa plánuje dostať s nákladmi na letnú dovolenku pod 1200 eur. Najväčšia skupina, takmer štvrtina respondentov, sa chce zmestiť do rozpočtu od 401 do 800 eur. Letnú dovolenku si tento rok neužije vyše 30 percent Slovákov, ďalší sa ešte rozhodujú. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane, 44 percent ľudí sa v lete určite chystá dovolenkovať. Štvrtina Slovákov chce ísť do zahraničia, najčastejšie na sedem až desať dní. V tuzemsku bude dovolenkovať asi 40 percent opýtaných a pobudnú tu o niečo kratšie, štyri až šesť dní.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý na prelome mája a júna tohto roka realizovala agentúra STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit. Tohtoročná situácia spojená s výrazným rastom cien vplýva aj na to, či vôbec, kam a za koľko sa Slováci počas leta vyberú na dovolenku. "Ako nám ukázal najnovší prieskum, aktuálny rast cien je pre 4 z 10 Slovákov dôvodom necestovať tento rok na dovolenku do zahraničia. Ďalších 15 percent sa vyjadrilo, že pôjdu na kratšiu dobu, 14 percent si zabezpečí vlastné stravovanie a deväť percent pre zdražovanie nepôjde na dovolenku vôbec. Je tu však aj 22 percent takých, pre ktorých súčasná situácia spojená s vyššími cenami nemá na ich dovolenkové plány žiadny vplyv," priblížil analytik trhu Home Credit Jaroslav Ondrušek.
"V porovnaní nákladov na tohtoročnú a vlaňajšiu dovolenku najviac, 44 percent opýtaných hovorí, že tie ich budú približne na rovnakej úrovni. Trochu vyššie očakáva 25 percent a výrazne vyššie 16 percent respondentov. Naopak, menej peňazí plánuje minúť 15 percent ľudí," dodal Ondrušek.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zarobí štátna kasa na dani z výkonnejších áut?
13. 11. 2012
Keď sa zaviedli vyššie registračné poplatky, výrazne poklesol záujem ľudí o kúpu nových automobilov.
Ľudia si totiž v októbri kúpili 4 796 osobných automobilov, čo bolo o 955 vozidiel menej ako mesiac predtým. V prípade pokračovania takéhoto prepadu trhu nemusí zavedenie registračných poplatkov štátnemu rozpočtu nakoniec priniesť v tomto roku plánovaných 6,2 milióna eur.
V mesiaci október prišiel štát pre nižší záujem o kúpu automobilov na dani z pridanej hodnoty približne o milión eur. Na druhej strane registračné poplatky do štátnej pokladnice priniesli niečo nad 732-tisíc eur. Podľa Združenia automobilového priemyslu tak štát na daniach za prvý mesiac stratil takmer tristotisíc eur.
Život Slovákom zdražel. Ceny vzrástli o 3,8 percenta
13. 11. 2012
Spotrebiteľské ceny na Slovensku sa v októbri medziročne zvýšili o 3,8 percenta.
Najviac vzrástli ceny v sektore dopravy, a to o 7,5 percenta, nasledovalo vzdelávanie, kde stúpli o 6 percent. O 5,8 percenta sme si podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR priplatili aj za potraviny a nealkoholické nápoje.
Ceny však stúpli aj v sektore zdravia, zdraželi i alkoholické nápoje a tabak, hotely, kaviarne a reštaurácie, ale aj bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá či poštové a telekomunikačné služby.
Index spotrebiteľských cien sa v októbri 2012 oproti septembru zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 0,3 percenta a v domácnostiach dôchodcov o 0,4 percenta.
Brusel preverí dotácie na červenú naftu
12. 11. 2012
Dotácie na červenú naftu sa farmárom nepozdáva.
V nevýhode sú podniky v ťažkostiach.
Dotáciu od štátu dostanú len poľnohospodárske podniky.
Pomôcť farmárom, ktorých postihlo sucho, chce vláda dotáciou na červenú naftu.
Podmienky pomoci upravuje zákon na podporu poľnohospodárskej prvovýroby, o ktorom bude vláda rokovať. Platiť má od marca.
Kedy sa oplatí s.r.o.?
5. 11. 2012
Po zmenách, ktoré majú platiť od januára, sa výhody eseročky oproti živnosti opäť zmenšia.
O tom, či sa živnostníkovi oplatí radšej eseročka, rozhodujú jeho náklady na podnikanie aj výdavky na bežný život.
Živnostníkom sa od januára zvýšia odvody, štátu budú platiť aj vyššie dane. Niektorí z nich môžu preto zvažovať, či si radšej nezaložia spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.).
Vláda však nezabudla ani na firmy. Ich zisky sa majú od roku 2013 zdaňovať sadzbou 23 percent, teda vyššou ako príjmy živnostníkov.
Ak si konateľ eseročky vyplatí podiel na zisku, štátu z neho zaplatí zdravotný odvod vo výške štrnásť percent namiesto dnešných desiatich percent.