Hypotéky od jari do leta opäť zdraželi. No na jeseň už môžeme očakávať prvé náznaky obratu
23. 8. 2023
Európska centrálna banka za posledný rok zdvihla sadzby deväťkrát a počas jesene zrejme pribudne desiata revízia.
Úroky na hypotékach naďalej rastú aj na Slovensku, počas jesene však bude tento trend postupne slabnúť.
Jesenné akcie sa nezamerajú na nižšie úroky, ale skôr na odpúšťanie rôznych poplatkov či na ekologické bývanie.
Menšie banky budú držať nižšie sadzby v snahe získať čo najviac klientov najdlhšie, ako sa im bude dať.
Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová vyhlásila vojnu inflácii. Urobila tak ešte počas vlaňajšieho júla, keď prvýkrát od marca 2016 odrazila od nuly základnú európsku sadzbu. Odvtedy sa po deviatich intervenciách zdvihla na 4,25 percenta, pričom sa počas septembrového zasadnutia Rady guvernérov očakáva, že sa tento počet zrejme zaokrúhli na desať. Základná sadzba by tak mohla byť 4,50 percenta.
Kroky banky vo Frankfurte nad Mohanom výrazne ovplyvnili chuť Slovákov úverovať sa. Napríklad kým ešte v júni 2022 rozdali naše banky hypotéky za takmer 2,3 miliardy eur, o rok neskôr to bolo už len asi 1,1 miliardy. Je to logické...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Zníženie imania Unionu neovplyvní vyvlastnenie
18. 3. 2013
Vlastník zdravotnej poisťovne Union holandská Achmea vyberá z poisťovne peniaze.
Základné imanie znižuje z pôvodných 72 miliónov eur len na 3,5 milióna eur.
Ide o jej vlastné financie, ktoré do poisťovne vložila. Firma to robí v čase, keď MZ finišuje na zákone, ktorý zavádza jednu štátnu zdravotnú poisťovňu a počíta s tým, že ostatné dve súkromné môže štát vyvlastniť.
Zníženie imania je plne v súlade s legislatívou a nemá žiadny vplyv ani na rozsah a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ani na súčasnú úroveň prevádzky zdravotnej poisťovne.
Zdravotná poisťovňa Union bude mať po zmene kapitál na úrovni minimálneho základného imania, ktoré vyžaduje zákon.
Stabilita bánk môže byť narušená
13. 3. 2013
Konkurencia medzi bankami sa môže do budúcnosti oslabiť, čo by sa negatívne dotklo ľudí.
Slovensko roky nemalo problémy so svojím finančným sektorom pre silnú reguláciu, vysoké úroky z pôžičiek či drahé poplatky za bankové služby. Podľa NBS sa však situácia môže zmeniť po transformácií slovenských bánk na pobočky zahraničných bánk.
Banky potom nemusia tvoriť dostatok kapitálu. Prípadný odlev peňazí v čase krízy by mohol podľa NBS obmedziť dostupnosť úverov, čím by sa zhoršilo konkurenčné prostredie a úvery by zdraželi. NBS varuje, že takáto situácia by znížila záujem o kúpu slovenských dlhopisov.
Nezamestnanosť v SR sa vyvíja horšie ako priemer OECD
13. 3. 2013
Priemerná miera nezamestnanosti v členských krajinách Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj v januári mierne vzrástla na 8,1 % z decembrových 8 %.
Nezamestnanosť v eurozóne dosiahla nové rekordné maximum, keď vzrástla o 0,1 percentuálneho bodu na 11,9 %. Na Slovensku sa nezamestnanosť zvýšila na 14,9 % z januárových 14,7 %.
Celkovo bolo v krajinách OECD v januári bez práce 48,8 mil. ľudí, čo bolo o 0,5 mil. viac ako v decembri 2012 a o 14 mil. viac ako v júli 2008.
Vláda plánuje z eurofondov odkupovať podiely vo firmách
13. 3. 2013
Vláda plánuje z eurofondov na roky 2014 až 2020 vyčleniť päť percent, teda 810 miliónov eur na podporné programy.
Chce ich použiť na revolvingové programy, teda na krátkodobé úverovanie. Z nich by sa mohol posilniť Štátny fond rozvoja bývania, od ktorého si môžu mestá a obce požičiavať za nízky úrok úvery na výstavbu sociálnych bytov či modernizáciu bytoviek.
Štát ráta aj so vznikom slovenského fondu na podporu rastu, ktorý by mal lákať zahraničných investorov. Peniaze z fondu by sa mohli použiť aj na nákup podielov vo firmách, ktoré by boli pre štát atraktívne.
Vláda chce posilniť aj postavenie Štátnej pokladnice, ktorá by mala konkurovať bankám. VÚC, samosprávy a štátne podniky by tak mohli presunuť účty z bánk do pokladnice.