Murphy radí
Nebo je v nebi
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Prečo máme radi informáciu?
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.
(Murphyho zákony v bájkach)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Väčšina správ sa postupne zhoršuje.
Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.
Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Svetlá budúcnosť
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)