Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Úvod k Murphyho večerom
Murphológia uči zdravému skeptimiczmu, pravda s dodatkom, že človeku aj zdravý skepticizmus bude "figu" platný - niektorý z nespočetných Murphyho zákonov ho aj tak dobehne.
Múdreho fajka inšpiruje a hlupákovi nahrádza cumlík.
Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Manželstvo je podnik
Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)
Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...
Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.
(Zrnká úsmevu)
Život je smiešny
Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“
Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.
Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“
(Myšlienky bez cla)