Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Škoda, že mužov poslali na Mesiac iba raz a aj tí sa vrátili.

Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.

Príčinou straty smeru môže byť aj príliš veľa smeroviek.

Všetci ideme po tej istej ceste, ibaže rôznymi smermi...

Keď si konečne nájdete svoje miesto pod slnkom, je osem večer.

Z minulosti sa nedá získať oheň, iba popol.

Neočakávajte, že tomu, čo sa dá predvídať, sa dá aj zabrániť.

Kto chce v živote prežiť, musí byť trochu cvok.

Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.