Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.
Peklo, to sú ostatní ľudia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Odvaha tárať
Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo tvojím úmyslom.
Ak lieky proti chorobe nezaberajú, najjednoduchšie je zmeniť chorobu.
Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.
Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
(Murphyho zákony v bájkach)
Firma a práca
Ak zamestnanci neskončia prácu za prvých 24 hodín, nechajte ich pracovať aj v noci.
Správne zorganizované dovolenky neznížia produktivitu práce: za každý týždeň, čo ste preč a nič neurobíte, je iný týždeň, kedy váš šéf je preč a vy urobíte dvakrát toľko.
Vedenie, ktoré nedosahuje úspešné výsledky, vydrží v podniku len päť rokov. Naproti tomuv edenie, ktoré dosahuje dobré výsledky, vydrží až pol desaťročia.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)