Hranica na podlimitné zákazky verejného obstarávania má vzrásť na 50-tisíc eur
28. 3. 2024
Pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou vo verejnom obstarávaní sa majú zjednotiť. Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10-tisíc eur na 50-tisíc eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom týchto zmien je podľa predkladateľa, Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) výrazná časová úspora a odbúranie administratívnej záťaže pre tento typ zákaziek.
"Navrhuje sa zjednotenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií a zjednotením pravidiel zadávania zákaziek. Vytvára sa nová štruktúra postupov s cieľom ich agregácie a zníženia ich počtu a zjednocuje sa spôsob ich realizácie tak, aby sa výrazne zefektívnila ich realizácia a kontrola v čo najkratšom čase," priblížil rezort. Navrhovaný limit je podľa MIRRI približne európsky priemer...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Poslanci schválil zmeny v treťom dôchodkovom pilieri, bez preddôchodku.
15. 1. 2018
Navrhovaná novela zákona neobsahuje legislatívu k zavedeniu preddôchodku, ktorý Richter vlani v decembri dočasne stopol. Vláda v stredu schválila návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení. Navrhovaná novela zákona však neobsahuje ustanovenia k zavedeniu tzv. preddôchodku ako dávky z tretieho penzijného piliera.
Zavedenie preddôchodku totiž minister práce a sociálnych vecí Ján Richter ešte v decembri minulého roka dočasne stopol vzhľadom na zásadné rozpory s rezortom financií o tom, aké má byť nastavenie podmienok čerpania preddôchodkovej dávky. Kabinet tak schválil návrh novely zákona, ktorou sa len preberú do slovenskej legislatívy príslušné európske smernice. Ide o smernicu o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi únie zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv, či o smernicu o činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a o dohľade nad nimi. "V snahe uľahčiť mobilitu zamestnancov medzi členskými štátmi, ako aj v záujme zlepšenia prevoditeľnosti dôchodkových úspor zamestnancov sa medzi inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia zavádza možnosť individuálneho prevodu majetku člena (resp. účastníka)," informovalo ministerstvo práce. Nechajte si posielať ranný prehľad najdôležitejších správ e-mailom.
Aj napriek zisku hrozí poisťovni problém
12. 1. 2018
V októbri 2016 sa prevalila obrovská strata štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Aj keď pôvodné odhady hovorili, že predvlaňajšok skončí s vyše 200-miliónovým mínusom, nakoniec bola strata o polovicu nižšia. A rok 2017 podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera dokonca uzatvorí so ziskom.
To, v akej výške zatiaľ známe nie je, keďže výsledok bude platný až po overení audítorom. Ak však poisťovňa nechce byť v „krízovom režime“ potrebuje vyriešiť aj záporné vlastné imanie, ktoré bolo v roku 2016 v mínuse 67 miliónov. Ak teda poisťovňa aj dosiahne zisk napríklad sedem miliónov, imanie by bolo stále v strate 60 miliónov. „Keď pripustím, že poisťovňa začne vykazovať zisk od roku 2018 na úrovni 10-12 miliónov eur, tak nám potrvá zhruba 16 rokov, kým túto stratu splatíme,“ povedal ešte minulý rok Drucker. Problém však stále nie je vyriešený.
Vyššie poplatky za komunálny odpad a zvýhodnené triedenie odbremenia skládky
9. 1. 2018
Na Slovensku sa ročne vyprodukujú takmer dva milióny ton komunálnych odpadov, z toho viac ako dve tretiny skončia na skládkach. Znížiť množstvo komunálnych odpadov, ktoré končia na skládkach a zvýšiť mieru recyklácie sa podarí, ak sa výrazne zvýšia poplatky za skládkovanie a v obciach sa zavedie systém poplatkov za komunálny odpad finančne zvýhodňujúci triedenie.
Navrhuje to Inštitút environmentálnej politiky (IEP), podľa ktorého tiež treba zintenzívniť boj proti čiernym skládkam. Rezortná organizácia ministerstva životného prostredia zverejnila vo štvrtok štúdiu s názvom Ako menej skládkovať, ktorá vznikla v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky. Navrhuje viaceré opatrenia na zvýšenie miery recyklácie a zníženie skládkovania komunálneho odpadu, s ktorým má Slovensko stále veľký problém. "Odpadové hospodárstvo patrí k najväčším výzvam životného prostredia na Slovensku," skonštatoval hlavný ekonóm a riaditeľ IEP Martin Haluš. Pripomenul, že miera recyklácie komunálneho odpadu je jedna z najnižších v EÚ a skládkovanie je stále dominantná forma nakladania s komunálnym odpadom. "Skládkovanie má pritom okrem negatívnych dopadov na zdravie obyvateľstva a životné prostredie aj ekonomické náklady vo forme zaberania pôdy a straty zdrojov," upozornil Haluš. Vyššie poplatkyOpatrenia v podobe zvýšenia poplatkov za skládkovanie a zavedenia systému, ktorý v obciach zvýhodňuje triedenie, by mali podľa IEP dopĺňať adekvátne informačné kampane a vzdelávanie. Podľa inštitútu sú poplatky za skládkovanie momentálne na Slovensku jedny z najnižších v EÚ a nemotivujú k vyššiemu zhodnoteniu odpadov. "Množstvový zber, respektíve systém zliav zvýhodňujúci triedenie obyvateľov, by vytvoril pre občanov finančnú motiváciu znížiť produkciu zmesového odpadu. Ako ukazujú modelové príklady z viacerých slovenských miest, zvýšenie poplatkov nemusia zvýšiť náklady občanov a obce," uviedol Haluš. Pri dôslednom triedení môžu domácnosti podľa neho dokonca ušetriť rádovo desiatky eur ročne. "Tieto opatrenia budú automaticky znamenať zvýšenú motiváciu tvorby čiernych skládok. V praxi je preto nevyhnutné prijímať opatrenia na predchádzanie vzniku nelegálnych skládok a trestať vinníkov," doplnil. Na Slovensku sa ročne vyprodukujú takmer dva milióny ton komunálnych odpadov, z toho viac ako dve tretiny skončia na skládkach. Slovensko má pritom povinnosť do roku 2020 triediť a recyklovať 50 percent všetkých komunálnych odpadov. Nový zákon o odpadoch začal platiť od začiatku roka 2016. Malo ísť o revolúciu v oblasti odpadov. Legislatíva bola kritizovaná počas jej prípravy aj po vstupe do platnosti. Envirorezort pripravil vlani aplikačnú novelu zákona, ktorá má reagovať na požiadavky trhu, sprehľadniť, zjednodušiť a zefektívniť systém odpadového hospodárstva. Sprísňuje sa tiež dodržiavanie odpadového systému.
Zdražovanie neskončilo, naopak rast cien sa má ešte viac zrýchliť
5. 1. 2018
V roku 2018 by už spotrebiteľské ceny podľa odhadov analytikov mohli rásť 2-percentným tempom. Slovensko sa po troch rokoch medziročného poklesu spotrebiteľských cien v roku 2017 vrátilo k rastúcim cenám. Po rekordnom medziročnom prepade cenovej hladiny v roku 2016 o 0,5 percenta by mali spotrebiteľské ceny podľa odhadov analytikov komerčných bánk ku koncu roka 2017 dosiahnuť v národnej metodike rast o 1,4 percenta. Pre rok 2018 očakávajú ďalšie zrýchlenie inflácie až k 2 percentám.
Ako uviedla analytička Poštovej banky Jana Glasová, najviac sa pod rast spotrebiteľských cien v roku 2017 podpisovali potraviny a ceny v doprave. K rastu cien potravín podľa nej prispel hlavne vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, úroda, nedostatok niektorých komodít na trhu, napríklad masla a mliečnych výrobkov, či vajec, ale aj silnejšia kúpyschopnosť obyvateľstva." Pod vyššie ceny v doprave sa samozrejme podpisuje drahšia ropa, ktorú tlačí nahor predovšetkým rozhodnutie OPEC o obmedzovaní ťažby ropy. Práve nedávno sa krajiny OPEC a ďalší pridružení producenti dohodli aj na predĺžení týchto ťažobných kvót do konca roka 2018," dodala Glasová.
Ako doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, v prípade potravín tiež odznel efekt zníženej dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. Svoju úlohu však v inflácii zohralo aj zdražovanie služieb. "Nárast cien služieb odzrkadľuje zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce a vyšší disponibilný príjem domácností," uviedla Muchová.