Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Veci sa kazia
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Človek a spoločnosť
Odmenou za trvalú ostražitosť je večná nuda.
Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.
Človek má tendenciu preceňovať realitu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Človek a úspech
S úspechom je to ako s voňavkou - akonáhle sa dostane na vzduch, vyprchá.
Kto chce mať úspech, musí postupovať v úplnom rozpore s očakávaniami o správaní sa úspešnej osoby.
To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní. To, že máte šťastie, ešte nezaručí, že vyhráte.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho rady
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
S manželkou je to ako s pištoľou. Keď ju máš dlhšiu dobu, máš chuť strieľať.
Práca je to, čo nikto nechce robiť.
(Murphyho zrnká II)