Murphy radí
Veda a omyly
Veda je tajomná a zložitá disciplína, vyžadujúca si zložité experimenty, ktoré dokáže vymyslieť len pár vyvolených.
To, že vašu teóriu prehlásili za najlepšiu, ešte neznamená, že je aj správna.
Ak existuje vedecká teória zdôvodňujúca, prečo by niečo nemalo existovať, tak to určite bude existovať.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.
(Murphyho zákony v bájkach)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Ak na potvrdenie správnosti začatia akcie treba zložité výpočty, je lepšie akciu nezačínať.
Chudoba si vyžaduje určité veci, luxus potrebuje veľa vecí a blahobyt všetky veci.
Vždy, keď už poznáte odpovede na všetky otázky, vymenia otázky.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)