Murphy radí
Životné pravdy
Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.
Dobrý začiatok vedie k zlému koncu. Zlý začiatok asi nemá koniec.
Rozumné je neveriť prítomnému šťastiu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphy optimista
Ak myslíte, nebojte sa, z inej stránky môžete byť preto ešte celkom normálny.
Ak sa celý život driapete po rebríčku kariéry a na konci života ste stále len na prvom šteblíku, nemajte komplexy – aspoň nedostanete závrat.
Ak nemáte na to, aby ste v tíme hrali prím, určite máte na to, aby ste ich deprimovali.
(Murphyho zákonník)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Veci sa zlepšujú len preto, aby sa vzápätí mohli neopraviteľne pokaziť.
Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.
Ak vieš rozoznať dobrú radu od zlej, vôbec nie si na radu odkázaný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Newtonove zákony
Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.
Hocijaké teleso v pohybe má sklon ostať v pohybe, pokiaľ nezaintervenuje iná pevná hmota.
Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
(Zrnká úsmevu)