Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Neodstrániteľná chyba sa odhalí vždy až pri výstupnej kontrole.

Môžete stokrát dokázať nepravdivosť lživého výroku, aj tak sa vždy nájde niekto, kto mu uverí.

Rozvádzať sa kvôli sobášu s inou je zárukou, že o rok budete mať reprízu.

Žiadna činnosť nie je taká jednoduchá, aby sa pri nej nedalo zlyhať.

Získaná skúsenosť je priamo úmerná vzniknutej škode.