Kto má len jedny hodinky, vždy vie koľko je hodín. Kto má dvoje, už si nikdy nemôže byť istý.

Poznanie, zakladajúce sa na pozorovaní okolia je vždy nespoľahlivé.

Nikdy sa nedá vedieť, aká hlboká je mláka, až kým do nej nevstúpime.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Ak ste si otvorili hubu na nesprávnom mieste a dostali ste po nej, skúste vymeniť miesto alebo hubu.

Ak sa celý život driapete po rebríčku kariéry a na konci života ste stále len na prvom šteblíku, nemajte komplexy – aspoň nedostanete závrat.

Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.

Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.