Guvernér NBS Kažimír naznačil, kedy ECB zníži sadzby
30. 1. 2024
Rozhodnutia ECB budú podľa neho vychádzať z prichádzajúcich údajov a budú podrobené dôkladnej analýze.
Vrchol sprísňovania menovej politiky má Európska centrálna banka (ECB) za sebou. Ďalším krokom bude zníženie sadzieb, pred prijatím kľúčových rozhodnutí je však dôležité byť trpezlivý.
V komentári k minulotýždňovému rozhodnutiu ECB nezmeniť sadzby to v pondelok uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír. Riziko spojené s predčasným znižovaním sadzieb je podľa neho oveľa väčšie, ako riziko konať o čosi neskôr.
„Som presvedčený, že presné načasovanie, či už v apríli alebo júni, je druhoradé vzhľadom na to, aký vplyv toto rozhodnutie bude mať. Druhý termín sa zdá byť pravdepodobnejší, ale nebudem robiť unáhlené závery o načasovaní. Hneď, ako to bude opodstatnené, nebudeme váhať a budeme konať," avizoval.
Finančné trhy sa podľa neho vo svojich očakávaniach už od decembra ponáhľajú a predbiehajú udalosti. „Konať unáhlene na základe krátkodobých prekvapení, bez toho, aby bolo jasnejšie, čo sa bude diať na strednodobom horizonte, by bolo riskantné. Všetko to úsilie a výsledky, ktoré sa nám podarili v boji s infláciou, by mohli vyjsť navnivoč," upozornil Kažimír...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Zmeny v zákone o športe
3. 2. 2020
Aplikačná prax ukázala, že nemožnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom, ako samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je žiaduca, nakoľko neprimerane obmedzuje zmluvnú voľnosť športovcov v kolektívnych športoch.
Profesionálny športovec bude môcť vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2).
Právnou úpravou sa umožní športovým organizáciám možnosť regulácie prestupov aj športovcov, ktorí vykonávajú športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie ako samostatne zárobkovo činné osoby na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51) alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2).
Predkladatelia predpokladajú pozitívne vplyvy pre športové organizácie, športovú komunitu a profesionálnych športovcov.
Občiansky zákonník – rozsiahla novela zákona
30. 1. 2020
Potreba prijatia novely Občianskeho zákonníka, ktorá nadobúda účinnosť 1. 12. 2019, vychádza z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2018 (PL. ÚS 10/2016-53), ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 25/2019 Z. z. Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode (ujme) na zdraví. V zmysle ustanovenia § 446 (v znení účinnom do 30. januára 2019) a nasledujúcich sa táto strata uhrádza, pokiaľ nie je uhradená nemocenskými dávkami a invalidným, resp. čiastočne invalidným dôchodkom podľa predpisov o sociálnom poistení. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom vo forme opakujúcich sa peňažných plnení v závislosti od priemerného zárobku poškodeného pred poškodením na zdraví. Podľa danej právnej úpravy sa poškodenému namiesto náhrady škody má poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje rovnako ako úrazový príplatok, príp. úrazová renta podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čo je spravidla nižšia suma ako tá, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku jeho pracovnej neschopnosti, príp. v období po jej skončení. Tým, že Občiansky zákonník zaviedol právnu úpravu, v zmysle ktorej sa nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, obmedzil mu legislatívne subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku. Z poškodeného sa v takomto prípade stáva fiktívny poistený, keďže namiesto náhrady škody môže od škodcu požadovať len fiktívnu úrazovú dávku, ako keby bol úrazovo poistený, hoci za škodu mu zodpovedá konkrétny subjekt v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu a stratu na majetku je schopný presne vyčísliť. Dokonca ani v prípade škody spôsobenej úmyselne, príp. hrubou nedbanlivosťou poškodený nemôže od škodcu požadovať viac ako poškodený v pracovnom pomere od Sociálnej poisťovne. Takáto úprava nie je súladná s obdobnými právnymi úpravami v ostatných členských štátoch Európskej únie a vzhľadom k tomu, že úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia, popiera základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti.
Súbor opatrení v zákone o sudcoch
28. 1. 2020
Novela zákona predstavuje súbor opatrení, ktorými sa má zabrániť aktívnemu vykonávaniu funkcií sudcov, u ktorých existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva a prokurátorov, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry a dobrá povesť prokuratúry.
O návrhu predsedu súdnej rady, ministra spravodlivosti alebo predsedu najvyššieho súdu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, z uvedeného nového dôvodu, bude rozhodovať Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgánu sudcovskej legitimity a správy súdnictva. Pri prokurátoroch bude o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora rozhodovať generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov alebo, v prípade konania bez návrhu, s jej predchádzajúcim súhlasom.
Tak pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu ako aj pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora sa ustanovila doba pozastavenia, kým nepominú dôvody, avšak najviac na šesť mesiacov s možnosťou jeho predlženia o ďalších najviac šesť mesiacov.
Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
28. 1. 2020
V rámci problémov aplikačnej praxe zákon procesne nastavoval mechanizmus v prípade, ak vlastník pozemku nemôže užívať pozemok, ktorý nadobudol za svoj vlastný pozemok titulom náhrady v rámci konania o pozemkových úpravách.
V prípade obvyklej výšky nájomného novela zákona umožňuje okresnému úradu zverejniť predbežné výsledky obvyklej výšky nájomného s možnosťou poskytnuté údaje (ak dôjde k prípadným nezrovnalostiam) ešte pred konečným dátumom ich zverejnia prešetriť. Zároveň dochádza k úprave vymedzenia účastníkov konania o vzniku podnájomného vzťahu pri prevode alebo prechode vlastníctva k pozemkom. S poukazom na ďalšie zmeny v snahe predísť nejasnému výkladu z praxe dochádza k úprave ustanovenia, ktoré jednoznačnejšie špecifikuje, v ktorých prípadoch je nájomca povinný poskytnúť údaje z evidencie Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Ďalšou dôležitou zmenou je úprava týkajúca sa registrácie vinohradov, vyrovnania vlastníkov trvalých porastov a pozemkov, na ktorých sa tieto trvalé porasty nachádzajú.