Guvernér NBS Kažimír naznačil, kedy ECB zníži sadzby
30. 1. 2024
Rozhodnutia ECB budú podľa neho vychádzať z prichádzajúcich údajov a budú podrobené dôkladnej analýze.
Vrchol sprísňovania menovej politiky má Európska centrálna banka (ECB) za sebou. Ďalším krokom bude zníženie sadzieb, pred prijatím kľúčových rozhodnutí je však dôležité byť trpezlivý.
V komentári k minulotýždňovému rozhodnutiu ECB nezmeniť sadzby to v pondelok uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír. Riziko spojené s predčasným znižovaním sadzieb je podľa neho oveľa väčšie, ako riziko konať o čosi neskôr.
„Som presvedčený, že presné načasovanie, či už v apríli alebo júni, je druhoradé vzhľadom na to, aký vplyv toto rozhodnutie bude mať. Druhý termín sa zdá byť pravdepodobnejší, ale nebudem robiť unáhlené závery o načasovaní. Hneď, ako to bude opodstatnené, nebudeme váhať a budeme konať," avizoval.
Finančné trhy sa podľa neho vo svojich očakávaniach už od decembra ponáhľajú a predbiehajú udalosti. „Konať unáhlene na základe krátkodobých prekvapení, bez toho, aby bolo jasnejšie, čo sa bude diať na strednodobom horizonte, by bolo riskantné. Všetko to úsilie a výsledky, ktoré sa nám podarili v boji s infláciou, by mohli vyjsť navnivoč," upozornil Kažimír...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko postihol najvýraznejší nárast nezamestnanosti za desaťročie
7. 9. 2020
Počet nezamestnaných na Slovensku dosiahol v druhom štvrťroku tohto roka v absolútnom vyjadrení 177 800 osôb, medziročne vzrástol o 14,7 percenta. Takýto výrazný rast bol naposledy v roku 2010.
Miera nezamestnanosti vzrástla medziročne o 0,9 percentuálneho bodu na 6,6 percenta, dostala sa tak na úroveň spred dvoch rokov. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom. "Dlhodobý pokles nezamestnanosti sa zastavil v prvom štvrťroku tohto roka, kedy nastala zmena trendu vo vývoji nezamestnanosti a počet nezamestnaných začal rásť. Medziročný nárast počtu nezamestnaných trvajúci aspoň dva štvrťroky za sebou bol zistený naposledy v treťom štvrťroku 2013," konštatuje ŠÚ SR.
Elektronické komunikácia
31. 8. 2020
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronických komunikáciach podala prezidentka SR pripomienky a vrátila ho do NRSR na opätovné prerokovanie.
Dôvodom rozhodnutia vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon na opätovné prerokovanie je jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne ide najmä o ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Súkromie je pritom jednou z ústredných hodnôt, na ktorých je založená demokratická spoločnosť.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Prijatá právna úprava tiež nie je dostatočne určitá, o čom svedčí aj sťažený výklad konkrétnych ustanovení, ktorý je len ťažko realizovateľný bez použitia dôvodovej správy a medializovaných vyjadrení predkladateľa. Aj keď jednotlivé dotknuté osobné údaje sú vymedzené presne a taxatívnym spôsobom, účel obmedzenia ich ochrany a ich sprístupnenia štátnej moci (Úradu) je formulovaný príliš všeobecne a vágne („ochrana osôb pred hroziacim nebezpečenstvom alebo prijímanie opatrení pri ohrození života a zdravia počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu“), a teda neprimerane. Vzhľadom na to, že požiadavkou na zákon zasahujúci do telekomunikačného tajomstva je vysoká miera určitosti, skutočný účel – teda kontrola dodržiavania nariadených epidemiologických opatrení, prípadne vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, nie je zo znenia zákona možné ani odvodiť.
Bývanie na Slovensku zdraželo takmer dvojciferným tempom
31. 8. 2020
Ceny bývania na Slovensku rástli aj počas najtvrdšej karantény. A kupujúci ani v časoch zmrazeného trhu nedokázali predávajúcich dotlačiť do výrazného zlacňovania.
Podľa najnovších údajov štatistického úradu aj realizačné ceny nehnuteľností, teda tie, za ktoré sa byty a domy v skutočnosti predali, počas druhého štvrťroka narástli medzikvartálne o 0,5 percenta. Vírus tak nedokázal pri uskutočnených transakciách stlačiť ceny na sumy nižšie ako na začiatku roka. Na druhej strane však došlo aspoň k pribrzdeniu reálneho zdražovania. Ponukové sumy totiž v rovnakom čase rástli až o 3,6 percenta.
Výdavky na PHL pri automobile zahrnutom v obchodnom majetku
26. 8. 2020
Ide o úpravu podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.
Podľa tohto ustanovenia postupujú daňovníci, ktorí používajú v podnikaní
- automobil zaradený v obchodnom majetku,
- prenajatý alebo vypožičaný automobil.
Podľa tohto ustanovenia postupujú aj podnikatelia, ktorí využívajú vlastný nákladný automobil nezaradený v obchodnom majetku. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 21. 7. 2020 sa zmenil prvý spôsob uplatňovania výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky, t. j. spôsob, pri ktorom sa vedie kniha jázd. Vďaka novele si daňovníci môžu uplatni v daňových výdavkoch nadspotrebu PHL vo výške 20 % oproti spotrebe uvedenej v osvedčení o evidencii, v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajoch od výrobcu alebo predajcu. Uplatnenie nadspotreby v daňových výdavkoch je bez povinnosti ďalšieho dokladovania. Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi pri uplatňovaní výdavkov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov výber jedného z 3 spôsobov, pričom daňovník má sám možnosť rozhodnúť sa pre niektorý z nich.