Guvernér NBS Kažimír naznačil, kedy ECB zníži sadzby
30. 1. 2024
Rozhodnutia ECB budú podľa neho vychádzať z prichádzajúcich údajov a budú podrobené dôkladnej analýze.
Vrchol sprísňovania menovej politiky má Európska centrálna banka (ECB) za sebou. Ďalším krokom bude zníženie sadzieb, pred prijatím kľúčových rozhodnutí je však dôležité byť trpezlivý.
V komentári k minulotýždňovému rozhodnutiu ECB nezmeniť sadzby to v pondelok uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír. Riziko spojené s predčasným znižovaním sadzieb je podľa neho oveľa väčšie, ako riziko konať o čosi neskôr.
„Som presvedčený, že presné načasovanie, či už v apríli alebo júni, je druhoradé vzhľadom na to, aký vplyv toto rozhodnutie bude mať. Druhý termín sa zdá byť pravdepodobnejší, ale nebudem robiť unáhlené závery o načasovaní. Hneď, ako to bude opodstatnené, nebudeme váhať a budeme konať," avizoval.
Finančné trhy sa podľa neho vo svojich očakávaniach už od decembra ponáhľajú a predbiehajú udalosti. „Konať unáhlene na základe krátkodobých prekvapení, bez toho, aby bolo jasnejšie, čo sa bude diať na strednodobom horizonte, by bolo riskantné. Všetko to úsilie a výsledky, ktoré sa nám podarili v boji s infláciou, by mohli vyjsť navnivoč," upozornil Kažimír...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Úľavy a stimuly pre obce a mestá
18. 2. 2009
Samosprávy, ktoré pre krízu dostanú do rozpočtu menej peňazí, budú môcť presúvať peniaze z minulých rokov alebo z kapitálových investícií na bežnú prevádzku. Po použití týchto peňazí samosprávy nebudú mať povinnosť dodržať vyrovnaný rozpočet.
v\:* {behavior:url(#default#VML);}
o\:* {behavior:url(#default#VML);}
w\:* {behavior:url(#default#VML);}
.shape {behavior:url(#default#VML);}Úprava investičných stimulov umožní, že sa firmy k
investičným stimulom dostanú aj pri polovičných investíciách v porovnaní s
doterajšími pravidlami. V najchudobnejších regiónoch môžu podniky získať od
štátu úľavy už pri kúpe majetku od 3,3 milióna eur. Od zmiernenia pravidiel si
ministerstvo hospodárstva sľubuje štyridsať nových projektov a 3,5 tisíca
nových pracovných miest.
Vláda chce naštartovať dopyt po slovenskej produkcii
18. 2. 2009
Zatiaľ nie je rozhodnuté ako. Uvažuje aj o odpustení dane z pridanej hodnoty pri kúpe nového auta, poskytnutí jednorazového príspevku na likvidáciu starého auta, alebo o pridelení dotácie na kúpu nového auta.
Ako by tieto stimuly mohli
ovplyvniť štátny rozpočet zisťuje ministerstvo financií. Výsledky zistení má
ministerstvo predložiť Rade pre hospodársku krízu.
Ďalším z návrhov na prekonanie krízy je aj
možnosť obnovenia paušálnej dane pre živnostníkov, ktorá bola zrušená v rámci
daňovej reformy v roku 2003.
Novela zákona o investičnej pomoci
17. 2. 2009
Rozšíriť alebo postaviť nové podniky bude pre firmy na Slovensku ľahšie. Firmy sa k štátnej pomoci dostanú jednoduchšie. Stačí im investovať zhruba o polovicu menej peňazí ako doposiaľ.
Vyplýva to z novely zákona o investičnej pomoci.
Zmeny v zákone sú súčasťou balíka opatrení vlády proti negatívnym
dopadom hospodárskej krízy.
Minister hospodárstva očakáva, že nové
podmienky pre investovanie pritiahnu na Slovensko ďalšie podniky, ktoré by
ponúkli prácu a prispeli k rozvoju ekonomiky.
Platby kartami sa zvýšili o niekoľko percent
16. 2. 2009
Po prechode na euro namiesto kovových či papierových eur používajú Slováci pri platení častejšie plastové karty.
Podľa informácií bánk
sa počet platieb kartami v januári zvýšil v porovnaní so záverom minulého roka
približne o 10 percent. Porovnanie prvého mesiaca nového roka s januárom 2008
ukázalo dokonca nárast v platení
kartami od 20 do 40 percent.
Okrem toho, že sa karty pri platení používajú častejšie,
platí sa nimi aj za menšie nákupy. Tento spôsob využívajú aj ľudia, ktorí tak
doteraz nerobili.
Od januára je pre Slovákov lacnejšie
aj používanie kariet aj v zahraničí.
Prechod na euro napríklad zlacnil poplatok za výber hotovosti z bankomatu.
Platí to však len pre výber eurohotovosti v tých krajinách, kde bankomaty
spoločnú menu vydávajú.
Skúsenosti bánk z prvého mesiaca tohto roka ukazujú, že vďaka nižším
poplatkom aj spoločnej mene ľudia
vyberajú v zahraničí hotovosť častejšie ako v minulom roku. Okrem výberov hotovosti
sa podľa bánk karty častejšie využívajú aj na platenie za nákupy v
zahraničí.