Guvernér NBS Kažimír naznačil, kedy ECB zníži sadzby
30. 1. 2024
Rozhodnutia ECB budú podľa neho vychádzať z prichádzajúcich údajov a budú podrobené dôkladnej analýze.
Vrchol sprísňovania menovej politiky má Európska centrálna banka (ECB) za sebou. Ďalším krokom bude zníženie sadzieb, pred prijatím kľúčových rozhodnutí je však dôležité byť trpezlivý.
V komentári k minulotýždňovému rozhodnutiu ECB nezmeniť sadzby to v pondelok uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír. Riziko spojené s predčasným znižovaním sadzieb je podľa neho oveľa väčšie, ako riziko konať o čosi neskôr.
„Som presvedčený, že presné načasovanie, či už v apríli alebo júni, je druhoradé vzhľadom na to, aký vplyv toto rozhodnutie bude mať. Druhý termín sa zdá byť pravdepodobnejší, ale nebudem robiť unáhlené závery o načasovaní. Hneď, ako to bude opodstatnené, nebudeme váhať a budeme konať," avizoval.
Finančné trhy sa podľa neho vo svojich očakávaniach už od decembra ponáhľajú a predbiehajú udalosti. „Konať unáhlene na základe krátkodobých prekvapení, bez toho, aby bolo jasnejšie, čo sa bude diať na strednodobom horizonte, by bolo riskantné. Všetko to úsilie a výsledky, ktoré sa nám podarili v boji s infláciou, by mohli vyjsť navnivoč," upozornil Kažimír...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Medziročný rast cien v Česku bol v auguste 17,5 percenta
12. 9. 2022
Medziročná inflácia v Českej republike bola v auguste 17,5 percenta. Vyplýva to z odhadov analytikov. Podľa ekonómov zdraželi najmä potraviny a energie, oproti júlu naopak zlacneli palivá. Český štatistický úrad zverejní údaje o inflácii za august v pondelok 12. septembra.
"Augustovú infláciu bude ovplyvňovať niekoľko protichodných efektov. Na ďalší rast inflácie bude pôsobiť pokračujúci rast cien energií pre domácnosti a zrejme aj ďalší rast cien potravín. V opačnom smere potom pôjde o pomerne silný desaťpercentný medzimesačný pokles cien pohonných hmôt," povedal analytik Českej bankovej asociácie Jakub Seidler.
Očakáva medziročnú infláciu 17,6 percenta, vplyv podľa neho bude mať tiež vyššia porovnávacia základňa z minulého roka, keď ceny začali už zrýchľovať.
Analytici Raiffeisenbank pri spotrebiteľských cenách očakávajú za august mierne zvýšenie medziročného tempa na 17,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní malo však zdražovanie ubrať na razancii z 1,3 na 0,8 percenta, myslí si. Dôvodom relatívne mierneho pohybu inflácie smerom nahor je zlacnenie pohonných hmôt, uviedli. So znižujúcou sa kúpnou silou domácností navyše podľa analytikov banky ubúda priestor na navyšovanie cien.
Naopak, analytik UniCredit Bank Jiří Pour očakáva, že medziročná inflácia sa v auguste spomalila na 17,2 percenta a medzimesačne spotrebiteľské ceny pridali 0,4 percenta. Medzimesačný rast brzdil predovšetkým dvojciferný pokles cien pohonných hmôt v súvislosti so zlacnením ropy, uviedol.
"Hlavným ťahúňom spotrebiteľských cien zostávajú náklady na bývanie, najmä ceny energií. Rast cien potravín zrejme medzimesačne citeľne spomalil, ale medziročne ďalej zrýchlil. Vo zvyšku roka by sa mala medziročná inflácia udržať okolo 17 až 18 percent a počas budúceho roka postupne brzdiť k šiestim až siedmim percentám," odhadol Pour.
V
Obchodný deficit na Slovensku v júli klesol
9. 9. 2022
Júnové pasívne saldo zahraničného obchodu SR vzrástlo, na konci 1. polroka sa opäť šplhalo k dvom miliardám eur. Informoval o tom Štatistický rad Slovenskej republiky.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za prvý polrok 2022 mala Slovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a Českom.
Na základe spresnených údajov v júni 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 14,2 percenta na 8,82 miliardy eur a celkový dovoz sa zvýšil o 19 percent na 8,94 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu Slovenskej republiky tak bolo v júni pasívne v objeme 122,6 milióna eur, v rovnakom období 2021 bolo, naopak, saldo aktívne v objeme 211,1 milióna eur.
Prvých šesť mesiacov roka vývoz prevyšoval dovoz iba v máji, čo sa odrazilo na negatívnom výsledku kumulovaného salda zahraničného obchodu, ktoré bolo za 1. polrok 2022 pasívne v hodnote 1,74 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Ruskou federáciou (4,18 miliardy eur), Kórejskou republikou (2,73 miliardy eur), Čínou (2,48 miliardy eur), Vietnamom (2,15 miliardy eur), Taiwanom (292 milióna eur), Malajziou (285,6 milióna eur) a Bangladéšom (205,9 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Nemeckom (3,2 miliardy eur), Maďarskom (1,96 miliardy eur), Českom (1,69 miliardy eur), Rakúskom (1,48 miliardy eur), Poľskom (1,4 miliardy eur), Francúzskom (1,39 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,23 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (935,8 milióna eur), Talianskom (893,6 milióna eur), Rumunskom (489,4 milióna eur) a Španielskom (465,3 milióna eur).
V
Priemyselná produkcia medziročne poklesla o 6,4 percenta
9. 9. 2022
Priemyselná produkcia v júli 2022 medziročne poklesla o 6,4 percenta, zvýšila tak tempo poklesu zaznamenané v júni, ale udržala sa pod mierou poklesu evidovaného v jarných mesiacoch. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Slovenský priemysel v júli vyprodukoval o 2,8 percenta menšiu hodnotu ako priemerne v roku 2015. Bol to nižší výkon ako v júli v poslednom roku pred pandémiou (v júli 2019), respektíve približne taká kondícia ako v siedmom mesiaci v roku 2018.
Celkovo z 15 sledovaných odvetví priemyslu až 10 odvetví, zaznamenala medziročný pokles. Vyššiu produkciu ako pred rokom malo len 5 odvetví, rozhodujúce štruktúry slovenského priemyslu prehĺbili poklesy a dôležitá výroba dopravných prostriedkov bola len tesne nad hodnotou minulého roka.
Aktuálny výsledok odvetvia po zohľadnení rastu/poklesu v kombinácii s váhou odvetvia v štruktúre priemyslu v siedmom mesiaci najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie v dodávke elektriny, plynu, pary o 29,1 percenta (príspevok -4,01 percentuálneho bodu k celkovému výsledku odvetvia), ako aj pokles vo výrobe kovov a kovových konštrukcií o 7,5 percenta (príspevok -0,99 percentuálneho bodu).
Výrazný vplyv mali aj tretinový prepad vo výrobe počítačov a elektroniky o 31,7 percenta (príspevok -0,86 percentuálneho bodu), ako aj pokles vo výrobe z gumy a plastu o 4,8 percenta (príspevok -0,49 percentuálneho bodu), či vo výrobe potravín a nápojov o 8,5 percenta (príspevok -0,46 percentuálneho bodu). Výkon priemyslu tlmil tiež medziročný pokles vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o viac ako 12 percent (príspevok -0,36 percentuálneho bodu).
V
Štát ide bojovať proti drahým energiám
5. 9. 2022
Trhy hlásia, že energie nám výrazne zdražejú. Elektrina je aj po poklese z uplynulých dní na burze stále šesťnásobne vyššie, ako bola pred rokom, a zemný plyn je zas až na sedemnásobku.
Navyše v pondelok by mal zareagovať na fakt, že Rusi opäť nemienia pustiť na starý kontinent surovinu cez sústavu Nord Stream 1.
V tejto situácii hľadá náš kabinet riešenie aspoň pre domácnosti. Minister financií Igor Matovič vyčíta šéfovi rezortu hospodárstva v demisii Richardovi Sulíkovi, že nesplnil, čo sľúbil.
Podľa financmajstra bude maloodber od januára platiť o 101 percent viac v prípade elektriny a pri plyne o 55 percent. „Zo zmrazených cien elektriny sú zrazu dvojnásobné,“ varoval. Štátny tajomník Sulíkovho ministerstva Karol Galek to vidí inak.
„Elektrina bude dostupná pre všetkých za dostupné ceny,“ tvrdí. Komoditu pre domácnosti za tohtoročné ceny majú dodať Slovenské elektrárne. Strop chce v tomto smere koalícia schváliť na septembrovej schôdzi parlamentu. Následne má štátny SPP k elektrine dokúpiť ďalšie služby, aby pri dodávke nenastal výrazný skok.
V