Globálny automobilový priemysel oslabuje
26. 8. 2024
Poukazuje na to nová štúdia. Celkové tržby všetkých skupín vzrástli o 3,7%, ale prevádzkový zisk klesol o 7,8%. Výrobcovia v Nemecku zaznamenali v prvej polovici roka opäť pokles zisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú štúdiu audítorskej a poradenskej spoločnosti EY. Nemecké automobilové giganty Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz od januára do júna 2024 spoločne dosiahli zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške 25,9 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o 18 %. Spoločnosť EY na účely analýzy vyhodnotila finančné údaje 16 najväčších výrobcov automobilov na svete. Hoci tržby všetkých skupín v prvom polroku celkovo vzrástli o 3,7 % na viac ako jeden bilión eur, prevádzkový zisk bol o 7,8 % nižší ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 80,4 miliardy eur.
Na druhej strane sa darilo najmä automobilkám z Japonska, ktoré zaznamenali nárast zisku o 37,1 % pri 14,2-percentnom náraste tržieb. To podľa EY odráža najmä pokračujúce znehodnocovanie jenu, vďaka čomu sú japonské výrobky v zahraničí lacnejšie.
Rast japonských výrobcov v dôsledku menových vplyvov zakryl celkovo náročnejšiu situáciu v globálnom automobilovom priemysle, upozornil analytik Constantin Gall z EY. Výrobcovia budú čeliť rastúcemu tlaku na zisky v dôsledku vysokých investícií do elektromobility, problémov s dodávkami komponentov, zmien modelov a zľavových kampaní, čo povedie k rozsiahlym opatreniam v oblasti znižovania nákladov, priblížil Gall.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Poisťovniam pribúdajú hlásenia škôd spôsobených snehovou kalamitou
21. 1. 2019
Intenzívne snehové zrážky spôsobili výpadky elektriny, sneh poškodil strechy domov a budovy. Počasie spôsobilo škody aj na osobných motorových vozidlách.
Najviac škôd na majetku evidujú poisťovne najmä v Žilinskom kraji, na Orave, Kysuciach, výnimkou však nie je ani Prešovský či Bratislavský kraj. Len za posledný týždeň eviduje UNIQA poisťovňa niekoľko desiatok nahlásených poistných udalostí, ktoré sa týkajú najmä poškodenia domov a budov následkom ťarchy snehu a námrazy. Snehová masa a ľad poškodili najmä strechy domov, nosné konštrukcie budov či odkvapové rúry. Náporom snehu, ktorý navyše oťažel po intenzívnom daždi, nemali šancu odolať letné altánky a prístrešky. Viaceré hlásenia sa tiež týkali škôd na majetku, ktoré spôsobil zosuv snehu nahromadeného na streche na okolité stavby či motorové vozidlá.
Slováci sú konzervatívni, úspory nechávajú ležať na bežných účtoch.
18. 1. 2019
Bežné vkladové produkty nechránia peniaze klientov pred infláciou, upozorňuje ekonóm. Slováci sú zvyknutí nechať dlhodobo ležať svoje úspory na bežných a termínovaných účtoch. Ako ďalej informoval portál voFinanciach.sk, avšak v minulom roku sa ku koncu novembra vklady Slovákov v bankách zhodnotili hrubým ročným úrokom 0,28 percenta.
Po zohľadnení inflácie sa reálne zhodnotenie vkladov v bankách posunulo podľa vyjadrení spoločnosti AcrossPrivateInvestments do zápornej hodnoty, konkrétne na približne mínus 1,8 percenta. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis si myslí, že podobne by to malo byť aj tento rok.Aj napriek takémuto vývoju zostávajú bežní Slováci pri zhodnocovaní úspor podľa Acrossu naďalej veľmi konzervatívni. Vklady Slovákov v minulom roku vzrástli o 1,6 miliardy eur na 35,5 miliardy eur na konci novembra.Najviac rástli vklady obyvateľstva na bežných účtoch, a to o 1,8 miliardy eur, na úkor vkladov so splatnosťou nad jeden rok, kde bol pokles o 0,4 miliardy eur. Ako doplnil Pánis, investovanie na Slovensku stále nie je takým štandardom ako v západných krajinách. Dominujú bankové vklady, ktoré tvoria zhruba dve tretiny.Napriek tomu, že Slováci sú stále konzervatívni v oblasti investícií, postupne sa tento trend podľa Pánisa mení a klasické bankové vklady pomaly klesajú. Hoci sú bankové vklady relatívne bezpečnou investíciou, reálne na nich klient podľa neho prerába.
Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová predpokladá, že vklady obyvateľstva budú aj naďalej rásť. „Počítame s tempom rastu okolo 6 %,“ doplnila Valachyová.Podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza objem vkladov bude rásť, kým sa bude zlepšovať ekonomika. Avšak podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je rozumné v banke držať finančnú rezervu, ale určite nie všetky úspory.Úročenie vkladov aj úverov bude závisieť od politiky Európskej centrálnej banky a tá by ešte v tomto roku mala zostať podľa Valachyovej uvoľnená.Prvé zvýšenie úrokov Európskej centrálnej banky by mohlo prísť podľa analytičky koncom roku 2019. „Ale bude to závisieť od viacerých faktorov, vrátane tempa rastu svetovej ekonomiky a eurozóny nevynímajúc,“ doplnila Valachyová. Aktuálne žijeme podľa vedúceho oddelenia produkt manažmentu v Tatra AssetManagemente Martina Smreka v prostredí nulových sadzieb. Bežné vkladové produkty v takomto prostredí nedokážu podľa neho ochrániť peniaze klientov pred infláciou.„To je veľký problém, ktorý si väčšina ľudí neuvedomuje. Na jednej strane tvrdia, že sú príliš konzervatívni, aby využívali investičné produkty. Na druhej strane ich peniaze vplyvom inflácie strácajú reálnu hodnotu,“ poznamenal Smrek.
(Zdroj: ekonomika,sme.sk)
Výpočet osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií
16. 1. 2019
Pre výpočet je potrebná sadzba tohto odvodu, ktorá je v súlade s § 11 zákona o osobitnom odvode na roky 2017 až 2020 0,2 % ročne.
Odvod je banka povinná uhrádzať v štyroch štvrťročných splátkach vo výške jednej štvrtiny sadzby zo základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok, vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3 ods. 5 zákona o osobitnom odvode nie je ustanovené inak. Na určenie základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok sa použijú priemerné hodnoty položiek podľa § 2 písm. a) vypočítané z údajov k poslednému dňu jednotlivých kalendárnych mesiacov predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Uvedený osobitný odvod spravuje Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty; ak banka nemá sídlo v pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, správcom odvodu je miestne príslušný daňový úrad, v pôsobnosti ktorého má banka sídlo.
Pokiaľ banka neuhradila splátku odvodu alebo ak banka uhradila splátku odvodu v nižšej výške, ako bola povinná, správca odvodu uloží banke rozhodnutím povinnosť uhradiť neuhradenú splátku odvodu alebo jej časť. V konaní o uložení tejto povinnosti sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je §§ 58, 59, 61 až 63, 65 a 66 daňového poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať opravné prostriedky podľa § 72 až 77 daňového poriadku, pričom ide o riadne a mimoriadne opravné prostriedky v daňovom konaní. Pokiaľ banka nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, správca odvodu je oprávnený nedoplatok vymáhať. Na vymáhanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o daňovom exekučnom konaní, konkrétne § 88 až 153 daňového poriadku, ktoré sú špecifickou právnou úpravou daňového exekučného konania. V kontexte uvedených súvislostí je možné vyvodiť záver, že správa osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií má súvis s procesom správy daní a poplatkov a daňový poriadok je potrebné na túto oblasť primerane použiť.
Peniaze za plyn by sa ľuďom mohli opäť vrátiť, vláda zvažuje vratky
14. 1. 2019
Naposledy sa rozdávali šeky. V roku 2016, tesne pred marcovými parlamentnými voľbami, to bolo jedno zo sociálnych opatrení vtedy končiacej druhej vlády Roberta Fica (Smer). Domácnostiam vracala časť platieb za plyn. V roku 2020, opäť tesne pred parlamentnými voľbami, sa situácia môže zopakovať.
O vratkách otvorenie hovorí ministerstvo hospodárstva. Tvrdí, že vláda Petra Pellegriniho (Smer) bude vyplatenie vratiek zvažovať, ak budú ceny plynu na svetových trhoch stúpať tak ako minulý rok. Plyn na svetových trhoch za rok zdražel o vyše 20 percent. Vratky za plyn, ktoré vyplatil druhý Ficov kabinet, sa dotkli asi 1,4 milióna obyvateľov. Štátnu kasu odľahčili o bezmála 50 miliónov eur. "Nie je to veľmi šťastné opatrenie, keďže nerieši situáciu plošne. Na jednej strane síce pomôže veľkej časti obyvateľov, no na druhej bude znevýhodňovať ostatných," hovorí Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)