Globálny automobilový priemysel oslabuje
26. 8. 2024
Poukazuje na to nová štúdia. Celkové tržby všetkých skupín vzrástli o 3,7%, ale prevádzkový zisk klesol o 7,8%. Výrobcovia v Nemecku zaznamenali v prvej polovici roka opäť pokles zisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú štúdiu audítorskej a poradenskej spoločnosti EY. Nemecké automobilové giganty Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz od januára do júna 2024 spoločne dosiahli zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške 25,9 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o 18 %. Spoločnosť EY na účely analýzy vyhodnotila finančné údaje 16 najväčších výrobcov automobilov na svete. Hoci tržby všetkých skupín v prvom polroku celkovo vzrástli o 3,7 % na viac ako jeden bilión eur, prevádzkový zisk bol o 7,8 % nižší ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 80,4 miliardy eur.
Na druhej strane sa darilo najmä automobilkám z Japonska, ktoré zaznamenali nárast zisku o 37,1 % pri 14,2-percentnom náraste tržieb. To podľa EY odráža najmä pokračujúce znehodnocovanie jenu, vďaka čomu sú japonské výrobky v zahraničí lacnejšie.
Rast japonských výrobcov v dôsledku menových vplyvov zakryl celkovo náročnejšiu situáciu v globálnom automobilovom priemysle, upozornil analytik Constantin Gall z EY. Výrobcovia budú čeliť rastúcemu tlaku na zisky v dôsledku vysokých investícií do elektromobility, problémov s dodávkami komponentov, zmien modelov a zľavových kampaní, čo povedie k rozsiahlym opatreniam v oblasti znižovania nákladov, priblížil Gall.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
e-Government po novom
3. 7. 2019
V parlamente bola schválené novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Obsahom novely zákona o e-Governmente sú zmeny v nasledovných oblastiach:
- autentifikácia - doplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014), ako povinne podporovaných autentifikátorov, legislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
- elektronické schránky - umožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
- povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
- rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva - umožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
- vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
- úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti, úprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek), uľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.
Novela zákona bola vypracovaná aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.
Zákon proti byrokracii
3. 7. 2019
Prijatím zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy došlo v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ v tzv. prvej vlne znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb.
K znižovaniu administratívnej záťaže došlo pri využívaní informačných systémov verejnej správy - došlo k zrušeniu povinností predkladania výpisov z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností a registra trestov ako povinných príloh v listinnej podobe. Fyzické osoby a právnické osoby sú v mnohých konaniach na základe osobitných zákonov naďalej povinné preukazovať prostredníctvom výpisov a potvrdení orgánom verejnej moci ďalšie skutočnosti, ktoré sú evidované v informačných systémoch verejnej správy.
Cieľom ďalšej novely zákona je v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy, rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe. Ide o nasledovné potvrdenia a výpisy
•potvrdenie o daňových nedoplatkoch,
•potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,
•potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení,
•potvrdenie o návšteve školy a
•výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.
Malí nezávislí obchodníci postupne zanikajú
2. 7. 2019
Aj napriek tomu, že Slováci čoraz viac uprednostňujú nakupovanie v malých predajniach, mnohí z takýchto obchodníkov ukončujú svoju činnosť. Dôvodom je neschopnosť malých predajcov konkurovať nákupným sieťam.
Kým ešte v roku 2015 fungovalo na Slovensku 3821 nezávislých predajní, minulý rok to bolo už len 3227. Výhodou malých predajcov je zrejme len sloboda rozhodovania o sortimente, jeho štruktúre a prípadne voľno v otváracích hodinách. Ich konkurencia má naopak viacero výhod, ktoré im výrazne napomáhajú k jednoduchšej činnosti. Patria medzi ne napr. úspora z rozsahu či stabilný sortiment, ktorého kvalita, alebo požiadavka na ňu, je nastavená politikou centrály. Predpokladá sa, že pokles malých predajní bude pokračovať.
Obranná štandardizácia, kodifikácia a štátne overovanie kvality tovarov
2. 7. 2019
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality tovarov a služieb na účely obrany, je úprava definície pojmov v oblasti obrannej štandardizácie, precizovanie súvisiacich činnosti, skvalitnenie kodifikačných činnosti v súlade s požiadavkami Severoatlantickej aliancie a zefektívnenie procesov štátneho overovania kvality výrobkov a služieb na účely obrany.
Zákon o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany vznikol v období príprav vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Pristúpením k Severoatlantickej zmluve Slovenská republika prevzala záväzok udržiavať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku.
Od prijatia zákona nastal v oblasti obrannej štandardizácie vývoj vyžadujúci zmeny predovšetkým v terminológii. Novelou zákona sa mení a dopĺňa vymedzenie niektorých pojmov, ktoré v texte zákona tvoria normatívny pojmový aparát.
V oblasti kodifikácie prebieha nepretržitý vývoj kodifikačného systému Severoatlantickej aliancie, čo sa odráža aj na vývoji kodifikačného systému Slovenskej republiky a má vplyv na procesy kodifikácie a činnosť vykonávanú Úradom pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality. Úrad za účelom zabezpečenia súladu s kodifikačným systémom Severoatlantickej aliancie pravidelne (jedenkrát ročne) aktualizuje slovenský obranný štandard (SOŠ) „Príručka NATO na Kodifikáciu ACodP-1“ obsahujúci opis postupov pri kodifikačných činnostiach v rámci kodifikačného systému Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené, ako aj v nadväznosti na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe, sa novelou zákona upravujú vzťahy medzi úradom, používateľom produktu, agentúrami pre kodifikáciu a dodávateľmi produktu. Upravuje sa pre dodávateľov produktov a agentúry pre kodifikáciu možnosť spracovať návrhy kodifikačných údajov prostredníctvom elektronického prístupu do modulu kodifikačného informačného systému. Zároveň sa upravila pôsobnosť úradu v oblasti prideľovania prístupu do kodifikačného informačného systému a poskytovania údajov z neho.
Novela ďalej precizuje dôvody zamietnutia žiadosti na štátne overovanie kvality a ustanovuje podmienky na autorizáciu právnickej osoby na vykonávanie dozoru nad kvalitou alebo auditu kvality.