Globálny automobilový priemysel oslabuje
26. 8. 2024
Poukazuje na to nová štúdia. Celkové tržby všetkých skupín vzrástli o 3,7%, ale prevádzkový zisk klesol o 7,8%. Výrobcovia v Nemecku zaznamenali v prvej polovici roka opäť pokles zisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú štúdiu audítorskej a poradenskej spoločnosti EY. Nemecké automobilové giganty Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz od januára do júna 2024 spoločne dosiahli zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške 25,9 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o 18 %. Spoločnosť EY na účely analýzy vyhodnotila finančné údaje 16 najväčších výrobcov automobilov na svete. Hoci tržby všetkých skupín v prvom polroku celkovo vzrástli o 3,7 % na viac ako jeden bilión eur, prevádzkový zisk bol o 7,8 % nižší ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 80,4 miliardy eur.
Na druhej strane sa darilo najmä automobilkám z Japonska, ktoré zaznamenali nárast zisku o 37,1 % pri 14,2-percentnom náraste tržieb. To podľa EY odráža najmä pokračujúce znehodnocovanie jenu, vďaka čomu sú japonské výrobky v zahraničí lacnejšie.
Rast japonských výrobcov v dôsledku menových vplyvov zakryl celkovo náročnejšiu situáciu v globálnom automobilovom priemysle, upozornil analytik Constantin Gall z EY. Výrobcovia budú čeliť rastúcemu tlaku na zisky v dôsledku vysokých investícií do elektromobility, problémov s dodávkami komponentov, zmien modelov a zľavových kampaní, čo povedie k rozsiahlym opatreniam v oblasti znižovania nákladov, priblížil Gall.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Núdzové zásoby ropy
8. 7. 2019
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky predložila zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon v roku 2013 zaviedol úplne nový systém udržiavania núdzových zásob v Slovenskej republike. Dovtedajší systém, v ktorom boli núdzové zásoby vo vlastníctve štátu a spravované Správou rezerv, bol nahradený agentúrnym modelom, ktorý v rôznych formách uplatňuje väčšina krajín Európskej únie. Nový systém sa osvedčil ako vhodný a efektívny pre podmienky Slovenskej republiky, v dôsledku čoho Slovenská republika plní všetky svoje medzinárodné záväzky v oblasti ropnej bezpečnosti pri zachovaní trvalo udržateľného financovania nezávislého od štátneho rozpočtu.
Doterajšia aplikačná prax, ako aj výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky vykonanej Medzinárodnou energetickou agentúrou, ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, ako aj potrebu väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov.
Zmeny sa týkajú najmä každoročného začiatku účinnosti minimálneho limitu núdzových zásob a spôsobu jeho výpočtu. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov je povinná udržiavať v rámci zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky núdzové zásoby aspoň vo výške minimálneho limitu stanoveného Správou rezerv na príslušný kalendárny rok. Správa rezerv každoročne oznamuje Agentúre výšku minimálneho limitu núdzových zásob do 25. februára príslušného roka a minimálny limit núdzových zásob nadobúda účinnosť od 1. apríla príslušného roka. Smernica posunula začiatok účinnosti minimálneho limitu na 1. júla, aby členské krajiny mali dostatočný čas na transparentné a hospodárne doplnenie núdzových zásob v prípade medziročného nárastu minimálneho limitu. Novela zákona upravuje aj doteraz používaný spôsob výpočtu minimálneho limitu na základe čistých dovozov ropy a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktorý viedol v praxi k neprirodzeným medziročným výkyvom minimálneho limitu, čo spôsobovalo komplikácie pri koncepčnom plánovaní Agentúry. Zmena zákona tento výpočet zjednodušuje v záujme stabilnejšieho vývoja povinnosti udržiavať núdzové zásoby.
Zaručená elektronická fakturácia
8. 7. 2019
Cieľom zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt Európskej únie s významom pre EHP.
Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a musia byť transponované, ide primárne o čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.
Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou sú technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením
•STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a
•STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017)
Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.
V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie má aplikovať tak, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.
Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa chce nechať priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom návrhu zákona je, že
•jednotne upraví náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,
•definuje jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,
•umožní dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.
Týmto spôsobom sa umožní v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.
Skleníkové plyny
5. 7. 2019
Dôvodom vypracovania novely zákona č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch bolo doplnenie a úprava niektorých ustanovení, ktorých zmena vyplynula z aplikácie zákona.
Novela zákona obsahuje úpravy a zmeny niektorých ustanovení v súčasnosti platného zákona, ktorých potreba zmeny a doplnenia vyplynula z praktickej aplikácie zákona. Novelou zákona sa dopĺňajú a presne vymedzujú náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia, ktorú vedú dovozcovia, vývozcovia a distribútori fluórovaných skleníkových plynov. Doterajšia úprava bola všeobecná a praktický výkon štátneho dozoru ukázal, že je potrebné spodrobniť náležitosti takejto evidencie.
Zavádza sa zmena spôsobu oznamovania údajov pre prevádzkovateľov zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny, a to prostredníctvom elektronického systému, ktorý bude spravovať organizácia poverená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Novelizáciou zákona sa dopĺňajú nové paragrafy, ktoré upravia podmienky a požiadavky na získanie poverenia na činnosť hodnotiaceho a certifikačného orgánu, ktoré v zákone absentovali. V ďalších ustanoveniach sa zmeny v malom rozsahu dotknú správnych deliktov a sankcií.
Súvisiace zmeny v súvislosti s novelou zákona proti byrokracii
5. 7. 2019
Novela zákona zároveň reaguje na potrebu niektorých dodatočných legislatívnych úprav, ktoré vyplynuli z praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii.
Novela zákona proti byrokracii v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy a potvrdenia, resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.