Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Kto sa bojí, nech nechodí do lesa.

Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)

Kto chce niečo mať, musí o to dbať.

Existuje milión spôsobov ako premárniť deň, tak prečo práve prácou?

Stroje sú vo firme kvôli práci, ľudia kvôli peniazom.

Kým potrebujete reklamu, tak na ňu nemáte, keď si ju konečne môžete dovoliť, tak ju už nepotrebujete.