Globálny automobilový priemysel oslabuje
26. 8. 2024
Poukazuje na to nová štúdia. Celkové tržby všetkých skupín vzrástli o 3,7%, ale prevádzkový zisk klesol o 7,8%. Výrobcovia v Nemecku zaznamenali v prvej polovici roka opäť pokles zisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú štúdiu audítorskej a poradenskej spoločnosti EY. Nemecké automobilové giganty Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz od januára do júna 2024 spoločne dosiahli zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške 25,9 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o 18 %. Spoločnosť EY na účely analýzy vyhodnotila finančné údaje 16 najväčších výrobcov automobilov na svete. Hoci tržby všetkých skupín v prvom polroku celkovo vzrástli o 3,7 % na viac ako jeden bilión eur, prevádzkový zisk bol o 7,8 % nižší ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 80,4 miliardy eur.
Na druhej strane sa darilo najmä automobilkám z Japonska, ktoré zaznamenali nárast zisku o 37,1 % pri 14,2-percentnom náraste tržieb. To podľa EY odráža najmä pokračujúce znehodnocovanie jenu, vďaka čomu sú japonské výrobky v zahraničí lacnejšie.
Rast japonských výrobcov v dôsledku menových vplyvov zakryl celkovo náročnejšiu situáciu v globálnom automobilovom priemysle, upozornil analytik Constantin Gall z EY. Výrobcovia budú čeliť rastúcemu tlaku na zisky v dôsledku vysokých investícií do elektromobility, problémov s dodávkami komponentov, zmien modelov a zľavových kampaní, čo povedie k rozsiahlym opatreniam v oblasti znižovania nákladov, priblížil Gall.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vláda chce naštartovať dopyt po slovenskej produkcii
18. 2. 2009
Zatiaľ nie je rozhodnuté ako. Uvažuje aj o odpustení dane z pridanej hodnoty pri kúpe nového auta, poskytnutí jednorazového príspevku na likvidáciu starého auta, alebo o pridelení dotácie na kúpu nového auta.
Ako by tieto stimuly mohli
ovplyvniť štátny rozpočet zisťuje ministerstvo financií. Výsledky zistení má
ministerstvo predložiť Rade pre hospodársku krízu.
Ďalším z návrhov na prekonanie krízy je aj
možnosť obnovenia paušálnej dane pre živnostníkov, ktorá bola zrušená v rámci
daňovej reformy v roku 2003.
Novela zákona o investičnej pomoci
17. 2. 2009
Rozšíriť alebo postaviť nové podniky bude pre firmy na Slovensku ľahšie. Firmy sa k štátnej pomoci dostanú jednoduchšie. Stačí im investovať zhruba o polovicu menej peňazí ako doposiaľ.
Vyplýva to z novely zákona o investičnej pomoci.
Zmeny v zákone sú súčasťou balíka opatrení vlády proti negatívnym
dopadom hospodárskej krízy.
Minister hospodárstva očakáva, že nové
podmienky pre investovanie pritiahnu na Slovensko ďalšie podniky, ktoré by
ponúkli prácu a prispeli k rozvoju ekonomiky.
Platby kartami sa zvýšili o niekoľko percent
16. 2. 2009
Po prechode na euro namiesto kovových či papierových eur používajú Slováci pri platení častejšie plastové karty.
Podľa informácií bánk
sa počet platieb kartami v januári zvýšil v porovnaní so záverom minulého roka
približne o 10 percent. Porovnanie prvého mesiaca nového roka s januárom 2008
ukázalo dokonca nárast v platení
kartami od 20 do 40 percent.
Okrem toho, že sa karty pri platení používajú častejšie,
platí sa nimi aj za menšie nákupy. Tento spôsob využívajú aj ľudia, ktorí tak
doteraz nerobili.
Od januára je pre Slovákov lacnejšie
aj používanie kariet aj v zahraničí.
Prechod na euro napríklad zlacnil poplatok za výber hotovosti z bankomatu.
Platí to však len pre výber eurohotovosti v tých krajinách, kde bankomaty
spoločnú menu vydávajú.
Skúsenosti bánk z prvého mesiaca tohto roka ukazujú, že vďaka nižším
poplatkom aj spoločnej mene ľudia
vyberajú v zahraničí hotovosť častejšie ako v minulom roku. Okrem výberov hotovosti
sa podľa bánk karty častejšie využívajú aj na platenie za nákupy v
zahraničí.
Klasické internetové kaviarne už na seba nezarobia
16. 2. 2009
Lacné ponuky internetových pripojení pre domácnosti a bezdrôtové pripojenie väčšinu prevádzok donútilo opustiť tento biznis.
Tíe, čo zostali, sú nútené postupne meniť klasický
model poskytovania prístupu na internet. Možnosť preháňať sa po informačnej
diaľnici sa tak často stáva len doplnkovou službou gastronomických zariadení.
Predávať pripojenie po minútach má dnes zmysel len turistom.
Rozmáhajúca sa sieť bezplatného internetu v
knižniciach a na verejných miestach rapídne zredukovali počty kaviarní s
pripojením na sieť. Väčšina firiem chápe, že len z internetu nevyžijú. Pokiaľ
chcú v tomto biznise zotrvať, musia zmeniť stratégiu. Z internetu, ako z
hlavného produktu sa tak stáva len doplnková služba.
Čoraz obľúbenejšie sa tak stávajú hybridné pohostinné
zariadenia, ktoré kombinujú bar, kútik na surfovanie spolu s herňou a
priestorom na sedenie.