Globálny automobilový priemysel oslabuje
26. 8. 2024
Poukazuje na to nová štúdia. Celkové tržby všetkých skupín vzrástli o 3,7%, ale prevádzkový zisk klesol o 7,8%. Výrobcovia v Nemecku zaznamenali v prvej polovici roka opäť pokles zisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú štúdiu audítorskej a poradenskej spoločnosti EY. Nemecké automobilové giganty Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz od januára do júna 2024 spoločne dosiahli zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške 25,9 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o 18 %. Spoločnosť EY na účely analýzy vyhodnotila finančné údaje 16 najväčších výrobcov automobilov na svete. Hoci tržby všetkých skupín v prvom polroku celkovo vzrástli o 3,7 % na viac ako jeden bilión eur, prevádzkový zisk bol o 7,8 % nižší ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 80,4 miliardy eur.
Na druhej strane sa darilo najmä automobilkám z Japonska, ktoré zaznamenali nárast zisku o 37,1 % pri 14,2-percentnom náraste tržieb. To podľa EY odráža najmä pokračujúce znehodnocovanie jenu, vďaka čomu sú japonské výrobky v zahraničí lacnejšie.
Rast japonských výrobcov v dôsledku menových vplyvov zakryl celkovo náročnejšiu situáciu v globálnom automobilovom priemysle, upozornil analytik Constantin Gall z EY. Výrobcovia budú čeliť rastúcemu tlaku na zisky v dôsledku vysokých investícií do elektromobility, problémov s dodávkami komponentov, zmien modelov a zľavových kampaní, čo povedie k rozsiahlym opatreniam v oblasti znižovania nákladov, priblížil Gall.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Bratislava je tretí najbohatší región únie
2. 3. 2017
Bratislavský kraj sa umiestnil na treťom mieste z 263 regiónov Európskej únie (EÚ) podľa HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS). Vyplýva to z údajov Indexu regionálnej konkurencieschopnosti 2016, ktorého autorom je Európska komisia.
Štandard kúpnej sily porovnáva kúpnu silu regiónov členských štátov EÚ, ktoré používajú rozdielne meny a v ktorých sa líšia cenové hladiny. Má vyrovnávajúci účinok, pretože v EÚ sú veľmi bohaté regióny s vysokým HDP na obyvateľa vyjadreným v eurách (Londýn, Paríž, či Madrid), no nezohľadňuje vyššie životné náklady v týchto regiónoch. V skratke, vyjadruje HDP regiónov EÚ, ktorý je očistený o cenovú úroveň. Používa spotrebný kôš, ktorého priemer regiónov celej EÚ má hodnotu 100. Ostatné regióny Slovenska sa umiestnili v druhej polovici rebríčka. Západné Slovensko skončilo na 196. mieste (skóre: 72), nasleduje región Stredné Slovensko, ktorý obsadil 226. miesto (skóre: 60) a Východné Slovensko, ktoré so skóre 52 obsadilo 241. miesto. Prečo sa Bratislava umiestnila spomedzi všetkých regiónov na treťom mieste a predbehla oblasti známe svojou ekonomickou silou? Kamil Boros z X-Trade Brokers pre HNonline.sk uviedol, že to súvisí s pozíciou Bratislavy v slovenskej ekonomike. "Naša ekonomika je centralizovaná, takmer všetky veľké firmy a vládne inštitúcie majú formálne sídlo v Bratislave," uviedol. "Takto nastavené pravidlá nadhodnocujú Bratislavu a podhodnocujú zvyšok Slovenska," myslí si Boros. "Skresľujúce sú aj údaje ´na hlavu´," dodáva. "Oficiálne žije v Bratislave vyše 400-tisíc ľudí, no reálny počet je ďaleko vyšší," uzatvára Boros. Ďalším faktorom je veľkosť regiónu. Rebríček zohľadňuje Londýn a okolie, teda aj ostatné a ekonomicky menej silné regióny na okraji britskej metropoly. Rovnako v rebríčku nájdeme Île-de-France, teda administratívny región Paríža a jeho okolia aj s jeho menej výkonnými oblasťami.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si prácu nájdu čoraz ľahšie
28. 2. 2017
Šanca na nájdenie si práce na Slovensku sa zvyšuje. Kým v rokoch 2010 až 2013 sa v priebehu štvrťroka zamestnalo len približne 6-7 percent nezamestnaných, v súčasnosti je to približne dvakrát viac. Vyplýva to z najnovšej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Pravdepodobnosť straty zamestnania alebo nájdenia si novej práce podľa analytikov banky súvisí s ekonomickým cyklom, v ktorom sa krajina nachádza. V tzv. dobrých časoch šanca na nájdenie si novej práce rastie a znižuje sa pravdepodobnosť straty zamestnania. Najnižšia pravdepodobnosť bola na prelome rokov 2013 a 2014, teda v čase, kedy slovenská ekonomika rástla výrazne pomalšie. "Aj v prípade Slovenska ale platí, že šanca na nájdenie si práce v poslednom období relatívne prudko rastie," priblížili analytici. Jednoznačne neplatí pravidlo, že krajina s nižšou mierou nezamestnanosti vykazuje aj nižšiu mieru fluktuácie na trhu práce a naopak. "Intenzitu presunov medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou, prípadne ekonomickou neaktivitou môže napríklad ovplyvňovať flexibilita pracovnej legislatívy, štruktúra ekonomiky, ako aj kultúrno-historické preferencie obyvateľstva," doplnili analytici. Napríklad Dánsko má nezamestnanosť okolo 6 percent, teda výrazne nižšie pod priemerom Európskej únie aj eurozóny, avšak toky na trhu práce sú v krajine aj napriek tomu intenzívne. V krátkom čase si však nezamestnaní opäť nájdu prácu. Podobné správanie na trhu práce je aj v niektorých ďalších škandinávskych krajinách.
zdroj: hnonline.sk
Automobilky budú potrebovať tisíce pracovníkov
28. 2. 2017
Automobilkám a výrobcom komponentov na Slovensku hrozí kvôli nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily strata konkurencieschopnosti. Upozornil na to dnes Zväz automobilového priemyslu, podľa ktorého podniky z odvetvia budú potrebovať v nasledujúcich rokoch tisíce nových pracovníkov.
Tých ale nedokážu získať bezo zmien v systéme vzdelávania, rekvalifikáciou či ďalších opatrení vrátane zamestnávania cudzincov. Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. Vedľa napríklad rekvalifikácie pracovníkov či zmien vo vzdelávacom systéme zväz požaduje tiež otvorenie slovenského pracovného trhu pre cudzincov, a to hlavne z Ukrajiny a Srbska. Automobilky už skôr v spolupráci so strednými školami začali spoluprácu pri výučbe, projekt takzvaného duálneho vzdelávania a odvetvia automobilového priemyslu teraz navštevuje 873 žiakov. Priemerná mzda v automobilkách na Slovensku podľa Holečka dosahuje 1 200 až 1 300 eur mesačne, čo je viac ako priemerný zárobok. Ten v minulom treťom štvrťroku na Slovensku dosahoval 889 eur. Podniky na Slovensku si po poklese miery nezamestnanosti na dlhodobé minimá sťažujú na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, hoci nezamestnanosť v krajine je dlhodobo vyššia ako priemer za celú Európsku úniu. V januári bolo na Slovensku bez práce 8,64 percenta obyvateľov.
zdroj: hnonline.sk
Ceny sa odlepili od dna
16. 2. 2017
Medziročná miera inflácie na Slovensku v januári dosiahla 0,7 percenta a zvýšila sa z 0,2 percenta, kde bola v decembri. Spotrebiteľské ceny v krajine tak rástli najrýchlejšie od septembra roku 2013. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad.
Ceny a tovarov a služieb sa v medziročnom porovnaní zvýšili rýchlejšie, než predpokladali analytici. Ekonómovia v priemere odhadovali, že inflácia dosiahne 0,5 percenta. Rast zaznamenali ceny vo väčšine sledovaných kategórií. Napríklad potraviny zdraželi o 1,6 percenta, čo bol najrýchlejší rast za posledné tri roky. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2014 až 2016 defláciu, ceny tovarov a služieb tak v priemere klesali. Národná banka Slovenska v poslednej prognóze odhadla, že v tomto roku spotrebiteľské ceny vzrastú o 1,2 percenta a že tempo inflácie bude v ďalších rokoch zrýchľovať. Štatistický úrad dnes zverejnil vývoj spotrebiteľských cien v januári 2017. V porovnaní s predošlým mesiacom, decembrom 2016, sa v úhrne zvýšili o 0,3 percent. V tabuľke si pozrite vývoj cien vybraných tovarov.
zdroj: hnonline.sk