Globálny automobilový priemysel oslabuje
26. 8. 2024
Poukazuje na to nová štúdia. Celkové tržby všetkých skupín vzrástli o 3,7%, ale prevádzkový zisk klesol o 7,8%. Výrobcovia v Nemecku zaznamenali v prvej polovici roka opäť pokles zisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú štúdiu audítorskej a poradenskej spoločnosti EY. Nemecké automobilové giganty Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz od januára do júna 2024 spoločne dosiahli zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške 25,9 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o 18 %. Spoločnosť EY na účely analýzy vyhodnotila finančné údaje 16 najväčších výrobcov automobilov na svete. Hoci tržby všetkých skupín v prvom polroku celkovo vzrástli o 3,7 % na viac ako jeden bilión eur, prevádzkový zisk bol o 7,8 % nižší ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 80,4 miliardy eur.
Na druhej strane sa darilo najmä automobilkám z Japonska, ktoré zaznamenali nárast zisku o 37,1 % pri 14,2-percentnom náraste tržieb. To podľa EY odráža najmä pokračujúce znehodnocovanie jenu, vďaka čomu sú japonské výrobky v zahraničí lacnejšie.
Rast japonských výrobcov v dôsledku menových vplyvov zakryl celkovo náročnejšiu situáciu v globálnom automobilovom priemysle, upozornil analytik Constantin Gall z EY. Výrobcovia budú čeliť rastúcemu tlaku na zisky v dôsledku vysokých investícií do elektromobility, problémov s dodávkami komponentov, zmien modelov a zľavových kampaní, čo povedie k rozsiahlym opatreniam v oblasti znižovania nákladov, priblížil Gall.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Štát obmedzí sivú ekonomiku a biele kone
18. 8. 2017
Menej daňových podvodov a viac peňazí v štátnej kase. To je cieľom viacerých zákonov, ktoré tento týždeň schválila vláda. Zrejme najdôležitejšou zmenou, ktorá vychádza z akčného plánu boja proti daňovým únikom, je prísnejšie posudzovanie zlučovania firiem. To je totiž podľa Finančnej správy v súčasnosti najbežnejšou formou podvodu.
Majiteľ firmy s daňovými nedoplatkami ju zlúči s novou, nástupníckou spoločnosťou. Jej vlastníkom je obvykle nemajetná osoba, takzvaný biely kôň, ktorého je často komplikované vôbec vypátrať. Pôvodný majiteľ sa takýmto spôsobom dokáže zbaviť všetkých svojich záväzkov. Za posledné roky sa počet takýchto prípadov výrazne zvýšil. Pred šiestimi rokmi ich bolo len 378, minulý rok už 2,5 tisíca.
zdroj: hnonline.sk
Ekonomika zrýchľuje, ale zďaleka už nepatríme medzi premiantov EU
16. 8. 2017
Slovenská ekonomika v druhom tohtoročnom štvrťroku rástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,8 percenta, rovnaké mezikvartálne tempo rastu dosiahla aj v prvom štvrťroku. Vyplýva to z odhadu, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska zrýchlilo na 3,3 percenta zo 3,1 percenta v prvom štvrťroku. Vývoj bol lepší než odhady analytikov. V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie však Slovensko už nepatrí medzi špičku. Spomedzi krajín, pre ktoré Eurostat zverejnil aktuálne čísla výkonu ekonomiky, je Slovensko až na 11. mieste. Lepšie sa darí všetkým našim susedom zo skupiny V4. Mesačné údaje podľa Inštitútu finančnej politiky naznačujú, že k rastu výrazne prispela najmä spotreba domácností. Maloobchodné tržby rástli ešte rýchlejšie ako v predchádzajúcom štvrťroku a zaznamenali nový pokrízový vrchol. Detailná štruktúra ekonomického vývoja spolu s definitívnym odhadom rastu bude známa až na začiatku septembra. Spolu s rastom ekonomiky sa zvýšila aj zamestnanos, v druhom štvrťroku medziročne o 2,1 percenta, čo znamená rovnaké tempo ako v úvode roka. Slovenská centrálna banka pre tento rok počíta s rastom HDP krajiny o 3,2 percenta. Mierne optimistickejšie je ministerstvo financií, ktoré odhaduje rast o 3,3 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Inflácia letí nahor, v júli dosiahla najvyššiu hodnotu v tomto roku
14. 8. 2017
Spotrebiteľské ceny sa v júli 2017 v porovnaní s júlom 2016 úhrne zvýšili o 1,4 percenta. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 4,2 percenta, doprava o 3 percentá, zdravotníctvo o 2,7 percenta, reštaurácie a hotely o 2,3 percenta, rozličné tovary a služby o 2,2 percenta, alkoholické nápoje a tabak o 2,1 percenta, rekreácia a kultúra o 1,6 percenta, vzdelávanie o 1,4 percenta, pošty a spoje o 0,4 percenta.
Klesli ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá o 1,1 percenta, za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,3 percenta. Nezmenili sa ceny odevov a obuvi. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Spotrebiteľské ceny sa v júli 2017 v porovnaní s júnom 2017 v úhrne zvýšili o 0,1 percenta. Vzrástli ceny v odboroch rekreácia a kultúra o 1 percento, zdravotníctvo o 0,3 percenta, alkoholické nápoje a tabak, reštaurácie a hotely zhodne o 0,2 percenta, potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá, rozličné tovary a služby zhodne o 0,1 percenta. Klesli ceny odevov a obuvi o 0,9 percenta, za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,5 percenta, v doprave o 0,4 percenta. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny za pošty a spoje, vzdelávania.
zdroj: hnonline.sk
Regulačný úrad potichu zvýšil ceny
27. 7. 2017
Kauza vysokých cien energií zo začiatku tohto roku pokračuje. Ľudia na strednom a severnom Slovensku si za vodu priplatia. Uviedli to dnes na brífingu poslanci Národnej rady SR z opozičnej strany SaS Karol Galek (tímlíder SaS pre energetiku) a Martin Klus (kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja).
"Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž ešte v júni pod vedením zastupujúceho predsedu veľmi expresne, a to by som rád zdôraznil, za štyri dni, čo je lehota, o ktorej sa bežným občanom môže pravdepodobne iba snívať a bežne takýto proces trvá aj mesiac, potichu, a to by sme tiež radi zdôraznili, schválil pre Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť nové ceny za vodné a stočné, ktoré si začali účtovať od 1. júla tohto roku," priblížil Klus. "Upozornili nás na to občania po tom, ako im začali odpisovať vodomery a oni nechápali prečo. Ako sme následne zistili, to isté sa udialo v prípade stočného u Severoslovenských vodární a kanalizácií. Samotný nárast je v prípade vodného o 2,65 percent, v prípade stočného o 5,75 percent u Stredoslovákov a o 7 percent v prípade stočného u severoslovákov," spresnil Klus. Podľa Klusa si priemerná rodina so spotrebou 120 kubických metrov ročne tak za vodu na strednom Slovensku priplatí takmer 14 eur a na severnom Slovensku takmer 10 eur. "Dotkne sa to takmer milióna ľudí," upozornil Klus. Zvýšenie sa podľa jeho slov dotkne ľudí v prevažne najchudobnejších oblastiach Slovenska. Ceny vodného sú podľa neho pritom už dnes u Stredoslovákov druhé najvyššie v SR a ceny stočného po zvýšení dokonca najvyššie.
zdroj: hnonline.sk