Globálny automobilový priemysel oslabuje
26. 8. 2024
Poukazuje na to nová štúdia. Celkové tržby všetkých skupín vzrástli o 3,7%, ale prevádzkový zisk klesol o 7,8%. Výrobcovia v Nemecku zaznamenali v prvej polovici roka opäť pokles zisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú štúdiu audítorskej a poradenskej spoločnosti EY. Nemecké automobilové giganty Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz od januára do júna 2024 spoločne dosiahli zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške 25,9 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o 18 %. Spoločnosť EY na účely analýzy vyhodnotila finančné údaje 16 najväčších výrobcov automobilov na svete. Hoci tržby všetkých skupín v prvom polroku celkovo vzrástli o 3,7 % na viac ako jeden bilión eur, prevádzkový zisk bol o 7,8 % nižší ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 80,4 miliardy eur.
Na druhej strane sa darilo najmä automobilkám z Japonska, ktoré zaznamenali nárast zisku o 37,1 % pri 14,2-percentnom náraste tržieb. To podľa EY odráža najmä pokračujúce znehodnocovanie jenu, vďaka čomu sú japonské výrobky v zahraničí lacnejšie.
Rast japonských výrobcov v dôsledku menových vplyvov zakryl celkovo náročnejšiu situáciu v globálnom automobilovom priemysle, upozornil analytik Constantin Gall z EY. Výrobcovia budú čeliť rastúcemu tlaku na zisky v dôsledku vysokých investícií do elektromobility, problémov s dodávkami komponentov, zmien modelov a zľavových kampaní, čo povedie k rozsiahlym opatreniam v oblasti znižovania nákladov, priblížil Gall.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Investície Slovákov výrazne rastú
13. 11. 2017
O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni investori. Ako ukazuje analýza Slovenskej asociácie správcovských spoločností, od roku 2010 do roku 2017 u nás stúpol podiel investorov do zmiešaných a akciových fondov. A to z 20 na 60 percent. Na konferencii Kolektívne investovanie na Slovensku 2017 odznela aj informácia, že sme dokonca prekonali priemer v krajinách Európy.
V krajinách EFAMA podľa štatistiky investovalo do akciových a zmiešaných fondov 55 percent osôb. Údaje sú za obdobie do konca septembra 2017. Na porovnanie, v roku 2010 bola výška investície do týchto produktov na európskej úrovni takmer rovnaká, kým u nás výrazne stúpla. „Celkový majetok pod správou Slovenskej asociácie správcovských spoločností je takmer 8,5 miliardy eur,“ ozrejmil Ivan Znášik, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností. Oproti minulému roku zaznamenala spoločnosť nárast vo výške 9,5 percenta. Najväčší objem majetku sa pritom nachádza v zmiešaných fondoch a tvorí až 40,5 percenta. Naopak, odlev finančných prostriedkov zaznamenali tento rok dlhopisové fondy. Aktuálne tvoria objem vo výške 21,7 percenta. Posledným z rozšírených typov sú realitné fondy, do ktorých Slováci investujú čím ďalej, tým viac. Aktuálne ide o necelých 15 percent.
Inflácia vyletela na štvorročné maximum
13. 11. 2017
Ceny tovarov a služieb na Slovensku tento rok v októbri rástli najrýchlejšie od jari 2013. Tempo medziročnej miery inflácie zrýchlilo na 1,7 percenta z 1,6 percenta v septembri, informoval Štatistický úrad. Ekonómovia v priemere očakávali, že inflácia sa v októbri udrží na septembrovej úrovni.
Rast v medziročnom porovnaní zaznamenali ceny takmer vo všetkých sledovaných kategóriách. Mierne zlacnelo bývanie a energie, rovnako ako nábytok a vybavenie domácností. Potraviny, ktoré spolu s energiami majú značný podiel na spotrebiteľskom koši pre výpočet inflácie, zdraželi medziročne o 6,5 percenta. To bol najrýchlejší rast za posledných viac ako šesť rokov. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2014 až 2016 defláciu, spotrebiteľské ceny tak v priemere klesali. Národná banka Slovenska v poslednej prognóze odhadla, že tempo rastu spotrebiteľských cien na Slovensku bude v nasledujúcich rokoch zrýchľovať. Inflácia by sa z tohto roku očakávaných 1,2 percenta mala dostať už v budúcom roku na úroveň dvoch percent.
Priemysel v septembri rástol o 2,3 %
10. 11. 2017
Priemyselná produkcia v septembri medziročne vzrástla o 2,3 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,7 %, priemyselnej výrobe o 1,8 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 6,6 %. V piatok o tom informoval Štatistický úrad SR.
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 14,3 %. Vzrástla aj dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,7 %, či ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení o 10 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles hlavne vo výrobe dopravných prostriedkov o 1,8 %, či vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 6,6 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v septembri oproti augustu zvýšila o 0,9 %. Od začiatku tohto roka vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 4,2 %, v tom v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,3 % a v priemyselnej výrobe o 4 %. Produkcia klesla v ťažbe a dobývaní o 1,5 %.
Poľnohospodárstvu chýba atraktivita
7. 11. 2017
Takmer každý rok sa pretriasa otázka odškodňovania farmárov. Ste za to, aby sa pre krízové situácie zriadil rizikový fond alebo sú podľa vás lepšie každoročné finančné injekcie?
Zriadenie rizikového fondu považujem za systémové opatrenie, ktoré by nahradilo zbytočné vyjednávanie a požadovanie finančných injekcií od ministerstva pri vzniku nepredvídaných udalostí, spojených s klimatickými alebo poveternostnými vplyvmi s rôznou úrovňou vplyvov na výšku či kvalitu úrody. Tie môžu mať až likvidačný dosah na existenciu prvovýrobcov v poľnohospodárstve. Žiaľ, výkyvy počasia sa nedajú ani predvídať, ani plánovať, ale ony sa vyskytujú a, žiaľ, čoraz častejšie. Zriadenie rizikového fondu s transparentnými a akceptovanými pravidlami by určite pomohlo farmárom pri náhradách škôd viac ako jednorazové injekcie, vďaka ktorým nie všetci môžu byť uspokojení férovo. Rizikový fond ako systém by vyrovnával šance a bol spravodlivý.
(Zdroj: http://hnonline.sk/)