V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.

Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.

Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Ťažko je vznášať sa s orlami, ak si obklopený sliepkami.

Kto ukradne nápad od jedného človeka je plagiátor, kto od viacerých, je výskumník.

Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.