Murphy radí
Sláva a peniaze...
Každá ctižiadosť je legitímnou dovtedy, kým sa nezačne škrabať nahor po biede a dôverčivosti iných. (Conrad)
To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)
Tri popoludní je už buď príliš neskoro, alebo príliš zavčasu na čokoľvek, čo chceš urobiť. (Franklin)
(Myšlienky bez cla)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
(Murphyho zákony v bájkach)
Nebo je v nebi
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
(Zrnká úsmevu)
Na čo má človek rozum
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.
(Zrnká úsmevu)