Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.

Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.

Nezožieraj sa tým, čo si o tebe myslia iní. Spútava ich vlastné zožieranie, čo si o nich myslíš.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Škoda, že mužov poslali na Mesiac iba raz a aj tí sa vrátili.

Dbaj na to, aby si v živote dosiahol to, čo sa ti páči. V opačnom prípade zistíš, že musíš nájsť záľubu v tom, čo si dosiahol.

Myslieť proti svojej dobe je príznakom odvážneho ducha. Ale povedať to, je dôkazom hlúposti.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)