Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)
Odvaha tárať
Obleč si primeraný kostým, vhodná rola už príde sama od seba.
Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo tvojím úmyslom.
Ešte aj pivo má zlú chuť, ak ho predpisuje lekár.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Ako bojovať s klebetou
Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Všeobecné ustanovenia
Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!
Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.
Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.
(Murphyho zákonník)