Firmy a prevádzky narazia na novú realitu pri cenách energií. Čo a kedy s tým plánuje urobiť štát
26. 7. 2023
„Koľko platíš za energie?“ Táto veta sa počas tohto roka stala postrachom tisícov podnikateľov. Drahé energie vypli výrobu hliníka na Slovensku a pravdepodobne aj presunú pece oravských ferozliatinárov do Ázie.
Putinovu vojnu na Ukrajine nepocítili len najväčší kapitáni priemyslu. Chrbtovou kosťou našej ekonomiky sú aj reštaurácie, penzióny či hotely. Pomocné lano ponúkol štát, ktorý im až do konca septembra prepláca drahšie účty. Dotácie sa raz skončia a prevádzky narazia na realitu. Vedia to aj ich dodávatelia energií...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Investície do realít s novým rekordom
12. 10. 2018
Investície do realitných projektov vykazujú historicky najvyššie čísla. Za prvý polrok vyleteli o rekordných 117 percent. Slovensko je tak aktuálne regionálnym lídrom z hľadiska tempa rastu realitných investícií, ktoré za prvých šesť mesiacov dosiahli 348 miliónov eur. Významne k tomu prispel najmä predaj nákupných centier v krajských mestách. Investície do realitných projektov rastú od roku 2012, pričom Slovensko teraz v obchodnej aktivite na trhu komerčných nehnuteľností predbehlo aj Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.
Výsledky prieskumu Property Lending Barometer spoločnosti KPMG indikujú, že na Slovensku je najpreferovanejším investičným segmentom na financovanie maloobchod. Po ňom nasleduje logistický development a priemyselné projekty. Tento priaznivý vývoj zaznamenala aj Národná banka Slovenska. V Správe o stave a vývoji finančného trhu uvádza, že odvetvie e-commerce spolu s automobilovým priemyslom tvorili hlavnú časť dopytu po priemyselných a logistických priestoroch.
Banky dvíhajú poplatky, zdražie výber hotovosti
11. 10. 2018
Od októbra Poštová banka a Všeobecná úverová banka upravili niektoré poplatky za svoje služby. Vo väčšine prípadov smerom hore. Zmeny sa dotkli najmä služieb, ktoré nevyužívajú bežní klienti. Slovenské banky dvíhajú a niekedy aj znižujú svoje poplatky pravidelne, neobmedzuje ich zákon. Banky sa snažia dlhodobo dosiahnuť, aby ich klienti preferovali elektronické služby pred službami v pobočkách.
Najväčšia zmena prichádza pri zrýchlených príkazoch na úhradu do inej banky, bude účtovaný vyšší poplatok. Z pôvodných dvoch eur sa poplatok zvyšuje na dvadsať eur za príkaz realizovaný v pobočke banky alebo na pošte. Za príkaz realizovaný elektronicky sa od októbra platí desať eur. „Dané poplatky dlhodobo nereflektovali zmeny na trhu ako neustály rast prevádzkových a investičných nákladov na vykonávanie platobných služieb, čo zahŕňa úpravu informačných systémov o inovácie a legislatívne povinnosti,“ potvrdila pre HN hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Elektrina na burze zlomila nový rekord
10. 10. 2018
Neprešli ani dva mesiace a cena elektriny na pražskej burze, z ktorej vychádza pri tvorbe cenových vyhlášok aj slovenský štátny regulátor, prekonala ďalší rekord. V pondelok sa komodita vyšplhala nad 60 eur za megawatt, čím pokorila deväťročné maximum.
Štátny regulátor, ktorý má pod palcom nastavenie cenových stropov na elektrinu pre domácnosti a menších odberateľov, o zdražovaní v budúcom roku zatiaľ mlčí. Analytici sa však zhodujú, že vývoj na burze zasiahne všetkých vrátane veľkých podnikov a výrobcov elektriny. Pri stanovovaní cien pre odberateľov vychádza regulátor z priemeru na pražskej burze. Samotná elektrina však predstavuje len asi tretinu z celkovej výšky koncovej ceny. Zásadný vplyv majú ostatné regulované položky, najmä tarifa za prevádzkovanie systému, poplatky za distribúciu a ďalšie služby. Prekonanie 60-eurovej hranice ceny elektriny majú na svedomí hlavne emisné kvóty.
Chceli opravovať vlaky, rozpočet nemá peniaze
8. 10. 2018
Rezort dopravy stratí v roku 2019 vyše 20 miliónov eur. Ráta s tým návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Rezort Árpáda Érseka tak bude oficiálne hospodáriť s 1,15 miliardy eur, čo je o 1,9 percenta menej ako tento rok. Finálne číslo však ešte zmení čerpanie eurofondov. Podľa Jána Kovalčíka z inštitútu INEKO je už bežné, že rozpočtové plány v rezorte dopravy vôbec neodrážajú realitu.
„Súvisí to najmä s nepredvídateľným postupom a meškaním na väčšine stavieb,“ vysvetľuje analytik. Na základe cifier v rozpočte podľa neho preto nemožno predpovedať napredovanie novej výstavby. Zaujímavou položkou sú však výdavky na údržbu a prevádzku železničnej infraštruktúry. Aj napriek početným incidentom uplynulých týždňov štát nenašiel na zlepšenie koľajovej dopravy viac peňazí. Železničná spoločnosť Slovensko aj Železnice Slovenskej republiky majú dnes v dôsledku dlhodobo zanedbávanej údržby citeľné problémy, čo sa pretavuje do výrazného znižovania rýchlosti na nevyhovujúcich tratiach, hovorí riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký. „Stále sa spoliehame iba na eurofondy, ktoré však nemôžeme čerpať na všetko.