Firmy a prevádzky narazia na novú realitu pri cenách energií. Čo a kedy s tým plánuje urobiť štát
26. 7. 2023
„Koľko platíš za energie?“ Táto veta sa počas tohto roka stala postrachom tisícov podnikateľov. Drahé energie vypli výrobu hliníka na Slovensku a pravdepodobne aj presunú pece oravských ferozliatinárov do Ázie.
Putinovu vojnu na Ukrajine nepocítili len najväčší kapitáni priemyslu. Chrbtovou kosťou našej ekonomiky sú aj reštaurácie, penzióny či hotely. Pomocné lano ponúkol štát, ktorý im až do konca septembra prepláca drahšie účty. Dotácie sa raz skončia a prevádzky narazia na realitu. Vedia to aj ich dodávatelia energií...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Rozšírenie okruhu oprávnených prijímateľov dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa
6. 11. 2018
Od 1. 1. 2019 dochádza k rozšíreniu oproti súčasnému stavu, a to v takom rozsahu, aby množina týchto subjektov bola totožná s okruhom právnických osôb založených alebo zriadených na podporu ochrany spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Prijímateľom dotácie bude môcť byť každá právnická osoba, ak kumulatívne spĺňa tri podmienky – preukáže, že bola založená alebo zriadená na podporu ochrany spotrebiteľa, vykonáva jednu alebo viaceré činnosti podľa § 25 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa (napr. sprostredkovanie riešenia sporov medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní reklamácie, ochrana práv spotrebiteľa na súde, organizovanie vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa...) a má zabezpečené prostriedky na spolufinancovanie projektu, o finančnú podporu ktorého žiada, minimálne vo výške 5 % zo sumy požadovanej dotácie.
Kritérium preukazovania účelu vzniku právnickej osoby neznamená, že celková činnosť právnickej osoby musí byť zameraná na ochranu spotrebiteľských práv, avšak musí preukázať, že ochrana spotrebiteľa patrí k hlavným cieľom jeho činnosti. Oproti súčasnému stavu sa došlo k sprecizovaniu požiadavky, keď nebude postačovať samotná existencia právnickej osoby aspoň jeden rok pred dňom podania žiadosti o poskytnutie dotácie, ale bude nutný preukázateľný výkon konkrétnej činnosti smerujúcej k podpore, ochrane a presadzovaniu spotrebiteľských práv minimálne v trvaní jedného roka (nie však nevyhnutne nepretržite). Súčasne sa znižuje požiadavka na finančnú spoluúčasť z 10 % zo sumy požadovanej dotácie na polovicu.
Hnojivá ES
5. 11. 2018
Vzhľadom na zvýšenú elektronizáciu spoločnosti v poslednom období, sa v zákone ustanovuje s účinnosťou od 1. 1. 2019, aby ten, kto uvádza hnojivo s označením „Hnojivo ES“ do obehu, nezasielal údaje kontrolnému ústavu písomnou formou ako doposiaľ, ale formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu, čím dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce.
Právna úprava platného zákona nadväzuje nielen na spôsob vedenia evidencie orgánmi štátnej správy, ale aj na evidenciu vedenú v aplikačnej praxi podnikateľmi v pôdohospodárstve, ktorí v zmysle platných legislatívnych predpisov upravujú nielen zakúpenie vhodných hnojív vzhľadom na odber živín jednotlivými poľnohospodárskymi plodinami, ale aj správne aplikačné postupy tak, aby nedošlo k znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd a následnému vstupu nežiaducich látok do potravového reťazca obyvateľov. Rozšírenie požiadaviek pri nahlasovaní uvádzania na trh hnojiva s označením „Hnojivo ES“ o zloženie hnojiva, vyplýva z nutnosti vedieť, aké kontaminanty a v akých množstvách takýmito hnojivami dodávame do poľnohospodársky využívanej pôdy, čím môže dôjsť aj k nepriamej kontaminácii či už podzemných alebo povrchových vôd. Súčasne platné Nariadenie o hnojivách určuje podmienky pre „Hnojivo ES“ iba čo sa týka obsahu živín pre konkrétny typ hnojiva, nestanovuje ale podmienky pre obsahy kontaminantov.
Úprava sa týka ustanovení o používaní hnojív, vedení evidencie o spotrebe hnojív a určení povinností pri nahlasovaní údajov o spotrebe hnojív pre prevádzkovateľov športovísk, ako aj následných kontrolných opatrení v chránenej vodohospodárskej oblasti v súlade s novým zákonom o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd.
Zmeny Autorského zákona
5. 11. 2018
Novela Autorského zákona, ktorá bola schválená 16. 10. 2018, nadobudne účinnosť od 1. 1. 2019.
Novelou zákona sa má ťažiskovo riešiť problém, ktorý jasne zadefinoval informatívny materiál s názvom Ochrana a stimulácia tvorby a kolektívna správa práv, ktorý predložilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky so zameraním na podiel odmien vyplatených zahraničným nositeľom práv.
Novela zákona taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe týkajúcich sa vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia. Opäť sa ešte viac spružňuje inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu (v ťažiskových prípadoch na výške odmeny). Na jednej strane sa znižuje percento ukladaných prostriedkov počas trvania sporu zo 100 % na 50 % (počas sporu však používateľ môže používať predmety ochrany aj bez uzavretej licenčnej zmluvy), na druhej strane už tieto prostriedky nebudú počas sporu viazané a organizácia kolektívnej správy ich môže prerozdeliť nositeľom práv. Zvyšok dlžnej čiastky odmeny doplatí používateľ na základe právoplatného rozsudku. Ďalej sa spresňuje spôsob uplatnenia tohto inštitútu v prípade tzv. dohody o spoločnej správe. Taktiež sa zakotvuje povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe (tzv. one-stop-shop) aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v jednotlivých prípadoch.
Rozpočet Bratislavy bude takmer pol miliardy eur
2. 11. 2018
Bratislava plánuje v budúcom roku hospodáriť s rozpočtom vo výške 477,1 milióna eur. Ide o zvýšenie o 107 miliónov eur oproti roku 2018. Z toho však 75,6 milióna eur je príjmová operácia refinancovania úveru z dôvodu ukončenia zmluvy. Celkové výdavky rozpočtu 2019 sa očakávajú na úrovni 396,4 milióna eur. Ide o zvýšenie o 42 miliónov eur oproti tomuto roku. O budúcoročnom rozpočte rozhodne už nové zloženie mestského zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ktorý chce svoj post obhájiť aj v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, hodnotí návrh rozpočtu na rok 2019 ako reálny a rozvojový. Mesto podľa neho vie, čo chce, a dokáže to aj zaplatiť. Počíta sa s rozbehnutými i novými projektmi. "Priority rozpočtu sú doprava, verejné priestranstvá, vzdelávanie, životné prostredie a bezpečnosť. Tieto priority rozpočtu sú odzrkadlené aj v prebiehajúcich i nových projektoch," povedal Nesrovnal. V návrhu rozpočtu sú zahrnuté financie napríklad na realizáciu projektov električkových radiál, budovanie záchytných parkovísk, rozšírenie Harmincovej, budovanie parkov a opravy ciest. V návrhu sú zároveň aj nové investičné projekty, ako napríklad rekonštrukcia fontány na Námestí slobody, komunálny podnik či rekonštrukcia kúpeľov Grössling. Oproti minulému roku sú bežné príjmy vyššie o 30 miliónov eur, a to najmä vďaka vyšším príjmom z dane z príjmov fyzických osôb.