Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Hnev bráni duchu poznať pravdu.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.

Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.

Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.

Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.

Vždy sa vyplatí vopred si zistiť, odkiaľ fúka najsilnejší vietor.