Ten, kto nikdy neurobil poriadnu chybu, nikdy nič poriadne neurobil.

Najväčším prínosom vedy je, že sa jednoznačne podarilo dokázať, že všetko je mnohoznačné.

To, že vašu teóriu prehlásili za najlepšiu, ešte neznamená, že je aj správna.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Najväčšou tragédiou je vydať sa z lásky a potom zistiť, že dotyčný nemá peniaze.

Geniálne je to, čo dokáže zmeniť malé na veľké bez pridávania hmoty zvonku.

Prvá láska je istým druhom očkovania, ktoré človeka na čas ochráni pred ďalším ochorením.