Slovenské elektrárne vlani znížili produkciu energie
20. 2. 2019
Najväčší producent elektrickej energie na Slovensku, spoločnosť Slovenské elektrárne (SE), vlani vyrobil najmenej elektriny za posledné roky. Vyplýva to z údajov podniku, do ktorého vlastníckej štruktúry v roku 2016 vstúpila skupina Energetický a priemyselný holding (EPH).
SE vlani vyrobili 18.638 gigawatthodín elektriny. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená pokles o 4,1 percenta a zároveň ide o najnižšiu produkciu od roku 2010. Podnik znížil výrobu vo všetkých typoch elektrární vrátane jadrových blokov, ktoré sa na celkových výkonoch firmy podieľali vlani takmer 80 percentami. Spotreba elektriny v krajine podľa SE vlani mierne klesla. Podnik sa na celkovej výrobe elektriny na Slovensku podieľa viac ako dvoma tretinami. Výkony firmy na jar roku 2015 ovplyvnilo ukončenie prenájmu najväčšej vodnej elektrárne v Gabčíkove na rieke Dunaj. Prevádzku tejto elektrárne prevzal pred štyrmi rokmi stáť po tom, čo slovenský súd dlhodobú zmluvu o prenájme elektrárne označil za neplatnú. SE dokončujú dva rozostavané bloky v jadrovej elektrárni Mochovce, kde sú už roky v prevádzke iné dva jadrové bloky. Dostavba elektrárne sa proti pôvodným odhadom oneskorí a predraží. Tretí blok elektrárne by mal byť podľa skorších informácií uvedený do prevádzky v tomto roku a štvrtý blok v budúcom roku.
Prístup ku elektronickej osobnej schránke
18. 2. 2019
Ide o jednu z elektronickej služieb finančnej správy. Podľa § 33 ods. 3 daňového poriadku je elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s finančnou správou. Pre daňové subjekty je podstatná zmena v súvislosti s obsahovými náležitosťami rozhodnutia, ktoré sú uvedené v § 63 ods. 3 daňového poriadku taxatívnym výpočtom.
Podľa § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku rozhodnutie v daňovom konaní musí obsahovať vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je už uvedený zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Uvedené obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní, teda aj uvedený § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku je nevyhnutný z pohľadu posúdenia zákonnosti uvedeného rozhodnutia, čo ovplyvňuje rozhodnutie daňového subjektu v tom ohľade, či podá alebo nepodá odvolanie. Podaním odvolania sa na základe § 72 daňového poriadku spúšťa odvolacie konanie, ktoré znamená možnosť preskúmať už vydané, prvostupňové rozhodnutie správcu dane, čím sa predlžuje celé daňové konanie, ktoré prebieha. V § 122 ods. 3 daňového poriadku, ktorý upravuje účastníkov dražby hnuteľnej veci, sa v odseku 3 vypustila právna povinnosť predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo jeho úradne overenú kópiu. Podobná právna úprava bola vykonaná v § 123 ods. 2 písm. c) daňového poriadku v súvislosti so zoznamom dražiteľov hnuteľnej veci a v § 135 ods. 1 písm. d) daňového poriadku v súvislosti s vyplňovaním individuálnej prezenčnej listiny dražiteľa nehnuteľnosti v konkrétnom prípade.
Podmienky v cestnej premávke sa budú od mája meniť
18. 2. 2019
Cieľom menšej novely zákona je odstrániť povinnosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým je právnická osoba zverujúca vozidlo inej osobe, viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase vedenia motorového vozidla, evidenčnom čísle vozidla a adrese pobytu vodiča.
Túto evidenciu je prevádzkovateľ povinný poskytnúť policajtovi na jeho výzvu podľa súčasného znenia § 6 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Predkladatelia novely zákona sú toho názoru, že ponechanie súčasnej povinnosti je administratívnou záťažou pre podnikateľov, ktorá nie je nevyhnutná na účel plnenia úloh Policajného zboru na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Tento účel je možné dosiahnuť aj menej zaťažujúcou povinnosťou prevádzkovateľov, napr. v podobe povinnosti byť schopný uviesť meno a priezvisko osoby, ktorej bolo vozidlo zverené v dátume a čase, ktorý je pre policajný útvar relevantný. Takúto povinnosť by mala byť právnická osoba, osobitne malý a stredný podnikateľ bez rozsiahleho vozového parku, schopná poskytnúť aj bez nutnosti viesť celoročne detailnú evidenciu. V prípade veľkých podnikov, resp. právnických osôb, ktoré sú prevádzkovateľom väčšieho počtu vozidiel, bude vedenie evidencie nevyhnutné na plnenie navrhovaného rozsahu notifikačnej povinnosti aj bez nutnosti explicitne ustanoviť súčasný rozsah evidenčnej povinnosti.
Firmy musia voľné miesto hlásiť, i keď zamestnanca vlastne už našli
15. 2. 2019
Nová povinnosť vyplýva firmám z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá od začiatku roka vstúpila do platnosti . Problém nastáva, ak firma obsadí voľné miesto kandidátom, ktorého odporučili zamestnanci. Povinné nahlasovanie voľných pracovných miest od 1. januára tohto roka v praxi prináša niektorým personalistom problémy. Chýba im napríklad metodické usmernenie v špecifických prípadoch, za nedostatok považujú aj dodatočné nahlasovanie miesta v prípade, že ho je možné obsadiť na odporúčanie interného zamestnanca. Rezort práce však tvrdí, že sa snaží spolu s ústredím práce všetky problémy v praxi riešiť.
Zamestnávatelia musia nahlásiť charakteristiku voľného pracovného miesta, a v ktorom územnom obvode sa nachádza. "Tejto časti balíka opatrení, ktorými sa novelizovali najmä pravidlá zamestnávania občanov z krajín mimo Európskej únie, chýba dôkladné dotiahnutie technickej stránky a mechanizmov zverejňovania," zhodnotil odborník personálnej spoločnosti Grafton Recruitment Branislav Jančuška. Podľa jeho slov v praxi chýbajú metodické usmernenia pre rôzne špecifické prípady a pokrivkávajú aj kontrolné nástroje. Problém môže nastať, ak napríklad firma vytvára novú pozíciu a kandidátov jej odporučia vlastní zamestnanci. "Jeden z takýchto uchádzačov napokon aj nastúpi a firma v rámci všetkých administratívnych povinností vyplývajúcich zo vzniku pracovného pomeru bude musieť nahlásiť voľné miesto na úrad práce alebo dodatočne zverejniť túto pozíciu na pracovných portáloch - za poplatok. Inak jej hrozí pokuta 300 eur," naznačil Jančuška a v tejto súvislosti odhaduje, že práve pod vplyvom hrozby postihu si zamestnávatelia napospol budú plniť predmetnú povinnosť, akokoľvek je možná kontrola problematická. Znenie zákona je podľa spoločnosti vágne aj v tom, že nestanovuje lehotu, dokedy si zamestnávateľ musí splniť povinnosť. Oznámenie môže vykonať telefonicky, faxom alebo vyplnením elektronického formulára. Rezort práce upozornil, že povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta priamo vyplynula z dohody so sociálnymi partnermi. "Účelom je, aby bolo možné jednoduchšie identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, čiže ide práve o pomoc zamestnávateľom pri získavaní kvalifikovaných ľudí na voľné pozície," upozornil šéf tlačového odboru ministerstva Michal Stuška. V dotazníku sú povinné údaje o samotnom zamestnávateľovi, ale aj o forme a type pracovného pomeru, požadovanom dátume nástupu, zmenovej prevádzke, pracovnom čase, hrubej aj hodinovej mzde, poskytovaných benefitoch vrátane prípadného príspevku na dopravu alebo bývanie, požadovanom vzdelaní, potrebnej dĺžke doterajšej praxe, minimálnej miere jazykových i počítačových schopností či nevyhnutnosti vodičského preukazu. Ak zamestnávateľ vo výrobe, čo sa týka predovšetkým odvetvia automotive, hľadá viac zamestnancov, musí pri tzv. nahláške riešiť podľa Graftonu každú obsadzovanú pozíciu jednotlivo. Jančuška tvrdí, že takáto legislatíva zbytočne zvyšuje administratívnu záťaž zamestnávateľov aj referentov úradov práce a zároveň neponúka žiadne reálne pozitíva pre uchádzačov. "Prospech z tejto úpravy môže mať jedine ústredie práce, ktoré získa prehľad aj o dosiaľ neinzerovaných pozíciách obsadzovaných firmami po vlastnej osi," doplnil Jančuška, ktorý však oceňuje možnosť nahlasovania miest i prostredníctvom pracovných portálov. Stuška upozornil, že poznať reálny stav voľných pracovných miest, ich počet, druh, či potrebnú kvalifikáciu je jedným z dôležitých kritérií pri stanovovaní zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Všetky špecifické prípady sa však podľa jeho slov rezort spolu s úradom práce snaží riešiť. Sprostredkovatelia hlásiť nemusia. Napríklad, naposledy sa riešilo, či aj tzv. sprostredkovatelia zamestnania za úhradu, majú voľné miesta nahlasovať. "Odpoveď je, že nie, pretože tieto miesta nevytvárajú a ani u nich toto pracovné miesto neexistuje ako u koncového zamestnávateľa. Rovnako tak nemajú záujem prijať na sprostredkované pracovné miesto zamestnanca, ich zámerom je sprostredkovať pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý miesto vytvoril, alebo u ktorého existuje," uviedol Stuška.
(Zdroj: Aktuality.sme.sk)