To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.

Cesta k úplnej pravde vedie cez nekonečné množstvo približných právd.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.

Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.

Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.

Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.

Keď sa chyba konečne odhalí a opraví, zistí sa, že to vôbec nebola chyba.

Keď už všetko vysvetlíte tak, aby to všetci pochopili, nájde sa niekto, kto to chápať nebude.