Financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
10. 1. 2024
Reforma 3 komponentu 6 je „Reforma systému poradenstva a prevencie a zabezpečenie systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí, žiakov a študentov.“
Prvým krokom plnenia cieľa bola komplexná zmena systému a transformácia zariadení poradenstva a prevencie. Druhým krokom plnenia cieľa je zmena financovania zariadení poradenstva a prevencie. Zmena financovania spočíva v tom, že cirkevné zariadenia poradenstva a prevencie a súkromné zariadenia poradenstva a prevencie už nebudú financované obcami alebo samosprávnymi krajmi z výnosu dane z príjmov fyzických osôb.
V súčasnosti poskytujú neštátnym zariadeniam finančné prostriedky na mzdy a prevádzku obce alebo samosprávne kraje z výnosu dane z príjmu fyzických osôb podľa počtu detí, ktorým boli v predchádzajúcom roku poskytnuté služby v zariadeniach poradenstva a prevencie.
Podľa novely zákona sa neštátne zariadenia majú financovať zo štátneho rozpočtu nielen na základe počtu detí, pre ktoré bola vykonaná odborná činnosť, ale aj na základe počtu jednotlivých výkonov odbornej činnosti uskutočnených zariadením poradenstva a prevencie za uplynulý školský rok. Zmena financovania zabezpečí rovnaký model financovania poradenských služieb pre všetky zariadenia poradenstva a prevencie bez ohľadu na druh zriaďovateľa
S
Nové putá pre obchodné reťazce
20. 1. 2010
Koalícia pripravila nový zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Tento zákon by mal skoncovať s praktikami obchodníkov, ktorí od svojich dodávateľov stále pýtajú rôzne poplatky, napríklad za vyloženie tovaru na výhodné miesto v predajni, zaradenie výrobcu potravín do registra obchodu a pod. Nový zákon sa bude týkať potravín.
Hovorca agrárno-potravinárskej komory tento návrh víta, pretože obchodníci si podobnými praktikami finančne prilepšujú o päť až sedemnásť percent, čo výrobcov potravín príliš finančne zaťažuje. S návrhom zákona súhlasí aj rezort pôdohospodárstva.
Ak parlament nový predpis schválil, bude platiť od mája. Je to už šiesty pokus obmedziť ekonomickú silu obchodných reťazcov po našom vstupe do EÚ. Terajší zákon o obchodných reťazcoch neumožňuje ministerstvu pôdohospodárstva kontrolovať, či za spomínané služby nevyberajú od dodávateľov tovaru viac peňazí, ako povoľuje. Problémom je klauzula o ekonomickej závislosti dodávateľov od obchodníkov, ktorá už v poslaneckom návrhu nie je.
Regulácia prepojovacích poplatkov mobilných operátorov
20. 1. 2010
Podľa informácií hovorcu Telekomunikačného úradu (TÚ) SR sa definitívne rozhodlo o regulácii tzv. prepojovacích poplatkov, teda maximálnej výške poplatku za ukončenie volania do mobilných sietí na Slovensku. Rozhodnutia predsedu TÚ SR nadobudli právoplatnosť 15. januára tohto roku.
Spoločnosti Orange Slovensko a T-Mobile Slovensko sú podľa rozhodnutia povinné všetkým operátorom, teda nielen mobilným, účtovať v období od 1. 2. 2010 do 31. 1. 2011 maximálnu cenu za ukončenie volania v ich sieti vo výške 0,0635 eura za minútu. Spoločnosť Telefónica O2 Slovakia je povinná za minútu účtovať maximálnu cenu 0,0768 eura.
Ceny sú určené na základe jednoduchého aritmetického priemeru z priemerných cien za službu ukončenia volania v štátoch Európskej únie (EÚ). Pri cenách sa uplatňuje metodika kalkulácie cien založená na nákladoch, v ktorých je zohľadnená otázka efektívnosti. Hovorca TÚ spresnil, že v praxi to znamená, že uvedené maximálne ceny sú nižšie ako aritmetický priemer všetkých štátov EÚ.
Hlavným cieľom tejto zmeny je podporiť efektívnu súťaž a rozvoj vnútorného trhu.
Hrozba chudoby
19. 1. 2010
Najmenej obyvateľov, ktorým hrozí v Európskej únii chudoba, má Česko. Takému riziku je v ČR vystavených len 9 % ľudí. Priemer únie je 17 %. Druhé miesto s 11 % patrí Slovákom a Holanďanom. Podľa údajov z roku 2008 o tom informoval Eurostat. Hrozbe chudoby na Slovensku čelí 17 % mladých, 10 % dôchodcov a 6 % zamestnancov.
Chudobou sú najviac ohrození obyvatelia Lotyšska, Rumunska a Bulharska, kde sa môže bez financií ocitnúť viac než pätina populácie. V prípade materiálneho nedostatku je na tom Slovensko citeľne horšie než Česko. Nedostatkom trpí 28 % ľudí, čo je zhruba o desatinu viac, než priemer Európskej únie. Viac ako polovica obyvateľov si nemôže dovoliť aspoň raz do roka týždennú dovolenku. Takmer tretina nemôže jesť každý druhý deň mäso.
Ľudia naďalej prichádzajú o prácu
19. 1. 2010
Predlžujú sa rady nezamestnaných na úradoch práce. Ľudí bez práce je najviac za ostatných päť rokov. Podľa Ústredia práce miera evidovanej nezamestnanosti v decembri oproti predchádzajúcemu mesiacu narástla o 0,26 percentuálneho bodu na 12,66 percenta. Ľudia nielenže naďalej prichádzajú o svoje živobytie, ale ani nemajú možnosť sa opätovne zamestnať. Firmy sú pri pracovných ponukách veľmi opatrné. Ak nejde už o vopred pripravené projekty s konkrétnymi pracovnými miestami, do otvárania nových pracovných miest sa nepúšťajú. Zlepšiť by sa to mohlo v druhej polovici roka.
Ekonómov nárast nezamestnanosti neprekvapuje. Dôvodom je zima. Tento nárast je daný sezónou, keďže v posledných mesiacoch nezamestnaných pribúda najmä v sezónnom stavebníctve. Potvrdzuje to päťdesiatpercentný nárast nových nezamestnaných stavbárov v decembri.
V súčasnosti je doma vyše 335-tisíc ľudí, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce. Pred rokom ich bolo o takmer 117-tisíc menej. Za rok sa najviac rozrástla skupina nezamestnaných remeselníkov a kvalifikovaných výrobcov. Najpočetnejšou skupinou však stále sú ľudia bez kvalifikácie.
Ľudia žijú buď z podpory, na ktorú majú nárok len polroka po stratení zamestnania, alebo sú odkázaní na peniaze, ktoré do domácnosti prinesie ich polovička. Mnoho ľudí s vedomím, že sú vo výpovednej lehote, sa ani nesnaží príliš získať novú prácu a spolieha sa na podporu. Dlhodobá nezamestnanosť sa tak môže stať najväčšou prekážkou v boji proti nepriaznivej situácii na pracovnom trhu.
Ekonómovia, personalisti, ale aj samotní zamestnávatelia sa zhodujú v tom, že firmy by sa mohli „rozhýbať“ v druhej polovici tohto roka.
Skutočnosť, že podniky prepúšťajú stále viac ľudí, ako prijímajú, sa odrazí v tomto roku aj na horších číslach. Očakáva sa, že nezamestnanosť narastie v priebehu roka nad 13,5 percenta.