Financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
10. 1. 2024
Reforma 3 komponentu 6 je „Reforma systému poradenstva a prevencie a zabezpečenie systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí, žiakov a študentov.“
Prvým krokom plnenia cieľa bola komplexná zmena systému a transformácia zariadení poradenstva a prevencie. Druhým krokom plnenia cieľa je zmena financovania zariadení poradenstva a prevencie. Zmena financovania spočíva v tom, že cirkevné zariadenia poradenstva a prevencie a súkromné zariadenia poradenstva a prevencie už nebudú financované obcami alebo samosprávnymi krajmi z výnosu dane z príjmov fyzických osôb.
V súčasnosti poskytujú neštátnym zariadeniam finančné prostriedky na mzdy a prevádzku obce alebo samosprávne kraje z výnosu dane z príjmu fyzických osôb podľa počtu detí, ktorým boli v predchádzajúcom roku poskytnuté služby v zariadeniach poradenstva a prevencie.
Podľa novely zákona sa neštátne zariadenia majú financovať zo štátneho rozpočtu nielen na základe počtu detí, pre ktoré bola vykonaná odborná činnosť, ale aj na základe počtu jednotlivých výkonov odbornej činnosti uskutočnených zariadením poradenstva a prevencie za uplynulý školský rok. Zmena financovania zabezpečí rovnaký model financovania poradenských služieb pre všetky zariadenia poradenstva a prevencie bez ohľadu na druh zriaďovateľa
S
Ako hodnotia zahraniční investori situáciu u nás?
30. 3. 2017
Zahraniční investori hodnotia ekonomickú situáciu na Slovensku pozitívne. Podľa nich je najlepšia za posledných osem rokov. Negatívne však vnímajú nedostatok pracovnej sily. Vláda by sa mala podľa firiem tiež viac zaoberať bojom proti korupcii a neserióznym praktikám vo verejnom obstarávaní. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu medzi investormi v Európe, ktorý dnes predstavila Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (SNOPK).
Súčasnú ekonomickú situáciu na Slovensku vníma pozitívne 45 percent opýtaných, uspokojivá je podľa 47 percent a zlá je podľa 8 percent opýtaných. "Riaditelia a konatelia v tomto prieskume sú oveľa viac optimistickejší, ako to bolo vlani. Očakávania, ktoré hodnotia ekonomickú situáciu ako nepriaznivú, klesli pod 10 percent. To je pozitívne," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii obchodný radca Veľvyslanectva Rakúskej republiky na Slovensku Hans Christian Kügerl. Predpoklad zlepšenia ekonomiky očakáva v ďalšom priebehu tohto roka 35 percent firiem, avšak mierna väčšina s podielom 53 percent očakáva nezmenenú celkovú hospodársku situáciu. "Vidíme, že nálada je rovnomerne pozitívna s ľahko stúpajúcou tendenciou. Po tom, ako sa čísla ekonomického rastu upravia smerom nahor, môžeme očakávať, že pozitívne nálady v ďalšom roku ešte vzrastú," predpokladá Kügerl.
zdroj: hnonline.sk
Štát opraví schátrané vlakové stanice
28. 3. 2017
Motoristov, ktorých chceme preorientovať na hromadnú dopravu, či zahraničných turistov odrádza už prvý kontakt so železnicami. Na mnohých staniciach sú realitou nefunkčné osvetlenie, chýbajúce lavičky alebo opadaná omietka.
Nový investičný plán Železníc Slovenskej republiky na roky 2017 až 2019 ráta s opravou dvadsiatich piatich nádraží. Lepšej stanice sa dočkajú Lučenec, Ružomberok či Štrba. Revitalizácia staníc ide u nás pomaly, železnice sa pri nej totiž nemôžu spoliehať na eurofondy. Z nich sa môže financovať napríklad modernizácia tratí, ale nie opravy staničných budov.
zdroj: hnonlin.esk
Na Slovensku pracujú tisíce migrantov
23. 3. 2017
Slovensko nie je pripravené na príchod väčšieho počtu pracovníkov z cudziny. A to aj napriek nepomeru, keď v zahraničí pracuje 300-tisíc Slovákov a u nás necelých 37-tisíc cudzincov. Pritom zahraniční pracovníci nie sú hrozbou. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a Ekonomickej univerzity v Bratislave.
„Migranti idú do sektorov a povolaní, kde je nedostatok pracovných síl, práve tam, kde ich potrebujeme. Slovákom konkurujú veľmi málo, pretože prichádzajú tam, kde sú neobsadené pracovné miesta,“ zdôraznil Kahanec s tým, že je potrebné, aby sa migranti čo najskôr integrovali. „Migrácia musí byť legálna, v súlade s legislatívou SR a migranti by mali mať vytvorené rovnaké podmienky ako domáci pracovníci,“ dodal Kahanec. Len za posledný rok sa počet pracujúcich cudzincov na Slovensku zvýšil o viac ako štvrtinu. Hoci historicky Slováci vždy viac migrovali za prácou, na opačný trend, keď u nás bude pôsobiť viac cudzincov, nie sme pripravení. „V minulosti sa to stalo Írom a Španielom, ktorí migrovali za prácou. V posledných desaťročiach sa situácia otočila a na ich pracovné trhy smerovalo množstvo zahraničných pracovníkov. To sa môže stať aj nám. Musíme sa na to pripraviť,“ upozornil Kahanec. Podľa Kahanca príchod cudzincov je dôkazom, že možnosti na našom pracovnom trhu sa zlepšujú, a to by mohlo prilákať späť aj mnohých Slovákov, ktorí odišli za prácou do iných členských krajín EÚ. Vláda však musí byť v tomto smere aktívnejšia. „Slovensko nevyvíja aktivity, aby späť pritiahlo Slovákov pracujúcich v zahraničí. Nemáme na to pripravenú administratívu. Ich návrat je často komplexná téma. V zahraničí ich registrovali v iných systémoch zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Je preto potrebné zabezpečiť, aby sa dokázali opäť, jednoducho a čo najskôr zaregistrovať aj na Slovensku,“ konštatoval Kahanec s tým, že návrat Slovákov domov má aj širší rozmer, ktorý je potrebné využiť.
„Migranti sú aj na to, aby pomáhali vytvárať vzťahy s prostredím, kde dlho žili a pohybovali sa. Potvrdzujú to dáta a je to benefit pre vysielajúcu krajinu,“ dodal Kahanec.
Zrušenie daňových licencií oberie štát o milióny
21. 3. 2017
Slovenské firmy optimalizujú dane, potvrdila aj nová analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Stop licenciám spôsobí v rozpočte každý rok výpadok sto miliónov.
Štát by sa mal pripraviť na to, že každý rok príde o sto miliónov eur. O toľko by mal prísť tým, že v roku 2018 zruší daňové licencie, odhaduje vo svojej poslednej analýze Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Licencie boli zavedené ako istá forma minimálnej dane, ktorú musí zaplatiť každá firma. Ak totiž spoločnosť prizná daň z príjmov nižšiu ako je daňová licencia, musí vzniknutý rozdiel doplatiť. Hneď prvý rok po zavedení licencií sa firmy začali správať podozrivo, upozornila rada. Zhruba 30-tisíc spoločností, ktoré v minulosti vykázali nulovú daň, ju po zavedení licencií priznali v takej výške, ktorú by nakoniec aj tak zaplatili. Ukázalo sa tak, že slovenskí podnikatelia vo veľkom optimalizujú dane.
zdroj: hnonline.sk