Vedenie, ktoré nedosahuje úspešné výsledky, vydrží v podniku len päť rokov. Naproti tomuv edenie, ktoré dosahuje dobré výsledky, vydrží až pol desaťročia.

Správne zorganizované dovolenky neznížia produktivitu práce: za každý týždeň, čo ste preč a nič neurobíte, je iný týždeň, kedy váš šéf je preč a vy urobíte dvakrát toľko.

Dokonca aj z ničnerobenia možno byť na smrť unavený. Na smrť môže byť unavený zamestnanec i majiteľ!

Keď už nevieš čo robíš, rob to aspoň precízne.

Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.

Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Čo to je manna nebeská? Niečo, čo vám padne do huby bezpohnutia prstom, podobne, ako štátny podnik privatizérovi.

Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.