Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Mladí to dnes majú ťažké – nech robia čo robia, rodičia im to neuznajú. Aspoň že majú uznanie sami pre seba.

Mužovi, ktorý je bohatý duchom, sa páčia vždy ženy, čo dávajú prednosť tým, čo oplývajú svalmi a peniazmi, alebo prinajhoršom aspoň peniazmi.

V okamihu, keď sa začnete o niekoho zaujímať, začne on prejavovať priazeň inému.