Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

Všetko sa dá robiť ľahšie.

Ak sa nepokazila vec, ktorá sa pokaziť mohla, určite by bolo bývalo lepšie, keby sa bola pokazila.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Nič netrvá večne. Ale to neznamená, že sa to nemôže opakovať. Preto nevyskakujte a neujúkajte od radosti, že sa niečo skončilo. Mohla by vám chýbať para práve vtedy, keď to vypukne nanovo.

Prach si a v prach sa obrátiť, ale predtým si svoje odskáčeš.

Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.

Najväčšia radosť je škodoradosť.