Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
(Murphyho zákony v bájkach)
Život treba žiť
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.
(Myšlienky bez cla)