Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

O tom, ako veci vyzerajú, rozhoduje uhol pohľadu. Čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom.

Keď dvaja vidia to isté, nemusí to byť to isté.

Najviac škody urobia tí, čo chcú silou-mocou pomôcť.