Omyl je jednou z ciest ako postupovať k cieľu. A vôbec to nemusí byť cesta najdlhšia.

Kedykoľvek máte o veci k dispozícii dve protichodné informácie, je treba použiť obe.

Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.